Svätý Dionýz (fr. Denis), ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 9. októbra, patrí medzi najvýznamnejších kresťanských mučeníkov 3. storočia. Ako uvádza Martyrologium Romanum, spolu s ním boli umučení aj kňaz Rustikus a diakon Eleutérius.
Dionýz, rodák z Itálie, bol okolo roku 250 vyslaný pápežom Fabiánom (236 – 250) ako misionár do Galie aj so šiestimi spoločníkmi, aby ju obrátili na kresťanstvo. On sám pôsobil v oblasti dnešného Paríža (vtedy niesol latinský názov Lutetia) a bol vymenovaný za jeho prvého biskupa.
Pre svoju horlivú a úspešnú činnosť sa Dionýz stal terčom útokov pohanských kňazov, ktorí v ňom videli hrozbu pre svoje postavenie. Napokon dali podnet miestodržiteľovi Fescenniovi, aby ho i s Rustikom a Eleutériom zatkol. Po dlhom väzení boli všetci traja odsúdení na smrť a popravení sťatím na Montmartre, najvyššom kopci Paríža.
Legenda hovorí, že po sťatí hlavy svätý Dionýz vstal, vzal svoju odseknutú hlavu do rúk a prešiel niekoľko kilometrov, pričom počas celej cesty kázal o pokání a viere. Zaradil sa tak medzi tzv. cefalofórov, svätcov zobrazovaných s vlastnou sťatou hlavou. Na mieste, kde Dionýz napokon zomrel a bol pochovaný, postavili kaplnku, ktorá sa neskôr rozrástla na veľkolepé Opátstvo svätého Dionýza (Saint-Denis). Stalo sa významným pútnickým miestom a jeho katedrála aj pohrebiskom západofranských a pozdejšie aj francúzskych kráľov.
Úcta svätého Dionýza, patróna Paríža i celého Francúzska, sa rýchlo šírila a zasahovala aj za hranice krajiny najmä po tom, čo v roku 754 pápež Štefan II. (752 – 757) preniesol jeho kult aj do Ríma. Na Slovensku je mu zasvätený jediný kostol, a to v Boľkovciach.
Svätý Dionýz je tiež patrónom člnkárov a je vzývaný ako orodovník proti bolestiam hlavy, besnote, uhryznutiu psom a syfilisu.
Umelci ho stvárňujú s biskupskou berlou, palmou, mečom a s vlastnou hlavou v rukách.
