Svätý Anton Paduánsky, vlastným menom Fernando Martins de Bulhões, sa narodil 15. augusta 1195 v Lisabone v šľachtickej rodine. Už od detstva prejavoval veľkú zbožnosť a lásku k Bohu. Vo veľmi mladom veku vstúpil do augustiniánskeho kláštora, kde sa venoval intenzívnemu štúdiu Biblie a teológie.
Inšpirovaný mučeníctvom piatich františkánov v Maroku sa ako dvadsaťpäťročný pripojil k františkánskemu rádu. Prijal meno Anton na počesť svätého Antona Veľkého, zakladateľa mníšskeho života. Krátko nato sa vydal na misijnú cestu do Afriky, avšak choroba ho prinútila vrátiť sa späť do Európy. Cestou stroskotal pri pobreží Talianska, kde sa potom usadil v jednom z františkánskych kláštorov, prijal kňazskú vysviacku a začal svoju kazateľskú činnosť, ktorá sa časom rozšírila z Talianska aj do Francúzska.
Jeho hlboké kázne dokázali pritiahnuť až desaťtisíce poslucháčov. To dosvedčuje, že bol výnimočne talentovaným rečníkom a teológom, schopným vysvetľovať zložité náboženské koncepty jednoduchým a prístupným spôsobom. Hovoril s láskou a súcitom, často kritizoval nespravodlivosť a morálny úpadok spoločnosti.
V roku 1224 bol poverený vedením rádových teologických štúdií v Bologni a neskôr v Padove. Tu strávil posledné roky svojho života, venoval sa kázaniu, učeniu a písaniu teologických diel. Medzi najznámejšie patria Sermones, zbierka kázní a kázňových náčrtov.
Antonovi sa pripisovali mnohé zázraky uzdravenia chorých. Zomrel 13. júna 1231 vo veku 36 rokov v Arcelle pri Padove. Už o necelý rok 30. mája 1232 ho pápež Gregor IX. kanonizoval.
