Svätec, ktorého si rímskokatolícka cirkev pripomína 5. júna, sa narodil okolo roku 675 v Kirtone v anglosaskom kráľovstve Wessex. Pri krste dostal meno Winfrid. Vychovávaný bol v benediktínskom kláštore v Exetere. Po trinástich rokoch v tomto kláštore prešiel do kláštora v Nurslingu v Southamptonshirskom grófstve. Tu zložil mníšske sľuby a stal sa benediktínom. Kňazské svätenie prijal v tridsiatke. Písal básne a je zostavovateľom učebnice gramatiky. Ako kňaz bol horlivým kazateľom a spovedníkom a misionárom.
Okolo roku 716 odišiel evanjelizovať Frízsko, no kvôli zlej politickej situácii tam misionárske pôsobenie nebolo možné. Vrátil sa preto do Nurslingu v Anglicku, kde ho zvolili za opáta. Hodnosti sa však vzápätí zriekol a od biskupa z Winchesteru získal povolenie odísť do Ríma.
Túžil po pápežovom požehnaní na evanjelizáciu Germánov. Gregor II. ho asi rok nechal pri sebe a v polovici mája 719 ho poveril hlásaním evanjelia medzi Germánmi a dal mu meno mučeníka Bonifáca.
Bonifác aj s rodákom Wilibrordom prišli k obyvateľom Frízska cez Durínsko a ich misii sa darilo. Potom ho pápež poslal do Hesenska na strednom Porýní a neskôr vysvätil za biskupa pre germánske kraje na území terajšieho Nemecka. Stalo sa tak 30. novembra 722.
Bonifác začal s podporou šľachty a s pomocou anglosaských duchovných zakladať kláštory. Znovu sa odobral aj do Hesenska, kde mnohí kresťania opäť koketovali s pohanstvom.
V tejto súvislosti sa traduje, že Bonifác dal zoťať posvätný dub zasvätený Thorovi. Ľudia čakali, čo sa stane veriac, že sa Thor Bonifácovi pomstí. Keď sa nič neudialo, prešli na stranu Bonifáca. Pramene uvádzajú, že z dreva tohto stromu dal Bonifác postaviť kaplnku zasvätenú svätému Petrovi.
Pápež Gregor III. vymenoval v roku 732 Bonifáca za arcibiskupa s právomocou svätiť ďalších biskupov. O šesť rokov neskôr navštívil Bonifác Rím tretíkrát a pred návratom na misie ho pápež ustanovil za svojho legáta pre širokú misijnú oblasť.
Bonifácovi to prinieslo nové úlohy: reformovať franské duchovenstvo a vybudovať cirkevné organizácie v Bavorsku, Hesensku a Durínsku. Po ustanovení cirkevnej metropoly v Kolíne nad Rýnom sa Bonifác stal jej prvým metropolitom. V roku 744 bol založený významný kláštor vo Fulde, ktorý neskôr pokračoval v Bonifácovom diele.
V roku 747 sa Karolman vzdal vlády v prospech brata Pipina Krátkeho, ktorý vládol celej Franskej ríši. Od Bonifáca si držal odstup. Bonifác bol vo svojej službe nezlomný. Ešte v osemdesiatke čulo pracoval na Pánovej vinici. Keď pripravoval neofitov na birmovanie, prepadla Bonifáca a jeho spolupracovníkov skupina pohanov, ktorá Bonifáca a jeho päťdesiatdva druhov povraždila.
Kresťania jeho telo prepravili do Utrechtu na území dnešného Holandska, kde ho pochovali v tamojšej katedrále. Jeho ostatky boli neskôr prenesené do kláštora vo Fulde.
