Na prelome rokov 2025 a 2026 sa Paríž stal miestom výnimočného duchovného stretnutia. Tisíce mladých kresťanov z celej Európy – katolíci, protestanti aj pravoslávni – sa zišli na 48. európskom stretnutí komunity Taizé, aby spoločne vstúpili do nového roka modlitbou, tichom a vzájomným počúvaním. V čase, keď Európa prežíva napätie, neistotu a rozdelenie, toto stretnutie zaznelo ako tichý, no silný znak nádeje.
Na podujatí sa zúčastnilo približne 15 000 mladých ľudí vo veku od 18 do 35 rokov, medzi nimi aj tisíc mladých z Ukrajiny, ktorí prišli z krajiny poznačenej vojnou. Práve ich prítomnosť pripomenula, že mier nie je samozrejmosťou, ale darom a úlohou. Spolu s mladými boli prítomní aj bratia z ekumenickej komunity Taizé, ktorá už od roku 1940 slúži kresťanom ako znamenie jednoty a zmierenia.
Program stretnutia bol jednoduchý, no hlboký: spoločná modlitba, spev, ticho, zdieľanie a svedectvá viery. Modlitby sa konali vo veľkých parížskych kostoloch a popoludní aj v hale Accor Arena, ktorá pojme viac než 20-tisíc ľudí. Mnohí účastníci našli nocľah v rodinách, farnostiach či školách, čo dalo stretnutiu rozmer pohostinnosti a konkrétnej blízkosti.
Predstavený komunity Taizé brat Matthew, zdôraznil, že toto stretnutie je pozvaním „vymaniť sa zo sveta algoritmov a naučiť sa skutočne počúvať jeden druhého“. V dobe sociálnych sietí, rýchlych súdov a uzavretých názorových bublín je práve schopnosť počúvať s otvoreným srdcom jedným z najväčších darov. Taizé ponúka mladým priestor, kde môžu v tichu a modlitbe počuť Krista v hĺbke svojho vnútra.
Dôležitým a citlivým krokom bolo aj zriadenie psychologického podporného centra pre mladých, ktorí zažili zneužívanie. Aj týmto spôsobom komunita ukazuje, že viera neuhýba pred bolesťou, ale vytvára bezpečný priestor pre uzdravenie.
Brat Alois, niekdajší dlhoročný predstavený komunity Taizé, ktorý ju prebral po jej zakladateľovi bratovi Rogerovi, pripomenul, že kresťania môžu Európe ukázať, že napriek rozdielom existuje niečo, čo jej obyvateľov spája – evanjelium Ježiša Krista.
Podobne povzbudil mladých aj ekumenický patriarcha Bartolomej I., keď ich vyzval, aby boli tvorcami pokoja, svedkami pokornej viery a nositeľmi nádeje.
Stretnutie v Paríži nebolo cieľom samo osebe, ale začiatkom. Mladí sa teraz vracajú do svojich krajín, farností a rodín s jednoduchým, no silným poslaním: žiť to, čo prijali – pokoj, jednotu a nádej –, tam, kde práve sú.
