Úzkosť, strach z odmietnutia či pocit, že nie sme dosť dobrí. Aj tieto skúsenosti otvárajú otázky, ktorým sa venoval svätý Ján Pavol II. Jeho teológia tela dnes inšpiruje odborníkov hľadajúcich spojenie medzi kresťanským pohľadom na človeka a psychológiou. Podobné iniciatívy sa rozvíjajú aj na Slovensku.
Človek môže mať rodinu, prácu, priateľov aj vieru, a predsa prežívať úzkosť. Obáva sa budúcnosti, bojí sa zlyhania alebo má pocit, že nikdy nebude dosť dobrý. Niekedy očakáva od svojich najbližších také uistenie o láske a bezpečí, aké mu nedokážu poskytnúť.
Môže nám pri týchto problémoch pomôcť učenie pápeža Jána Pavla II., ktoré poznáme ako teológiu tela?
Touto otázkou sa zaoberali účastníci konferencie Summit of Integration, ktorá sa konala od 20. do 23. októbra v americkom Dallase. Podujatie organizoval CatholicPsych Institute, ktorý sa usiluje prepájať poznatky psychológie s kresťanským chápaním ľudskej osoby.
Jeho zakladateľ, psychológ Greg Bottaro, je presvedčený, že Ján Pavol II. zanechal mimoriadne hodnotné myšlienky aj pre odborníkov venujúcich sa duševnému zdraviu.
Podľa Bottara pápež síce pri svojich katechézach nepoužíval jazyk súčasnej psychológie, no mnohé jeho úvahy sa týkajú otázok, s ktorými psychológovia pracujú každý deň. Ide predovšetkým o ľudskú identitu, vzťahy, dôstojnosť, slobodu a schopnosť milovať.
Človek nie je problém, ktorý treba opraviť
Teológia tela vznikala v rokoch 1979 až 1984, keď Ján Pavol II. predniesol rozsiahly cyklus katechéz o ľudskej láske, tele, manželstve a povolaní človeka.
Hoci sa toto učenie často spája najmä so sexualitou a manželskou etikou, jeho záber je oveľa širší.
Pápež sa vracal k základnej otázke: Kto je človek a prečo bol stvorený?
Vo svojej katechéze zo 16. januára 1980 pripomenul učenie Druhého vatikánskeho koncilu, podľa ktorého Boh chcel človeka pre neho samého a človek nachádza seba samého prostredníctvom úprimného darovania seba.
Z toho vyplýva dôležitá skutočnosť. Hodnota človeka nezávisí od jeho úspechov, vzhľadu, zdravotného stavu ani od toho, či ho druhí prijímajú.
Človek má dôstojnosť ešte predtým, než niečo dosiahne.
Práve tento pohľad môže byť dôležitý pre ľudí, ktorí svoju hodnotu odvodzujú od výkonu, dokonalosti alebo uznania okolia.
Psychológia môže pomáhať človeku rozpoznať a meniť škodlivé presvedčenia o sebe samom. Kresťanská antropológia k tomu pridáva presvedčenie, že ľudská dôstojnosť nie je niečo, čo si musíme zaslúžiť.
Neznamená to, že teologické poznanie automaticky odstráni úzkosť. Môže však ponúknuť iný základ, na ktorom človek uvažuje o sebe a o svojom živote.
Od partnera niekedy očakávame nemožné
Jedno z najsilnejších svedectiev na konferencii priniesol Christopher West, známy popularizátor teológie tela.
Hovoril o svojej celoživotnej túžbe po láske, ktorá sa nikdy neskončí. Priznal, že táto túžba ovplyvnila aj jeho manželstvo.
Pred účastníkmi konferencie a svojou manželkou Wendy otvorene pomenoval skúsenosť, ku ktorej dospel pri skúmaní vlastných vnútorných zranení.
Uvedomil si, že od manželky očakával niečo, čo mu nemohla dať: oslobodenie od strachu zo smrti.
Svoju potrebu absolútneho bezpečia a trvalej lásky tak prenášal na človeka, ktorý je rovnako zraniteľný a smrteľný ako on sám.
Tento postreh presahuje otázky manželskej sexuality.
Aj v bežných vzťahoch môžeme od druhých očakávať, že nás zbavia neistoty, uzdravia všetky naše zranenia alebo nám neustále budú potvrdzovať našu hodnotu.
Blízki ľudia nám môžu poskytovať bezpečie, prijatie a podporu. Nemôžu však prevziať úplnú zodpovednosť za naše vnútorné prežívanie.
West v tejto súvislosti pripomenul kresťanské chápanie ľudskej túžby po nekonečnej láske. Podľa neho nie je úlohou kresťanstva túžbu potláčať, ale pomáhať človeku pochopiť jej hlbší zmysel.
Teológia tela totiž nevníma ľudské telo a túžby ako niečo, čo treba odmietnuť. Hovorí o ich dôstojnosti, ale aj o potrebe usmerňovať ich tak, aby človek dokázal skutočne milovať.
Telo nie je nepriateľom duše
Úzkosť neprežívame iba v myšlienkach. Môže sa prejaviť búšením srdca, napätím svalov, problémami so spánkom, bolesťami brucha alebo pocitom nedostatku vzduchu.
Aj preto je dôležité, že Ján Pavol II. odmietal chápanie človeka ako bytosti, v ktorej možno telo a dušu jednoducho oddeliť.
V katechéze z 2. januára 1980 vysvetľoval, že biblický pohľad na človeka nepredpokladá rozpor medzi telesným a duchovným rozmerom ľudskej osoby.
Telo nie je iba vonkajším obalom človeka. Patrí k jeho identite a prostredníctvom neho človek vstupuje do vzťahov, komunikuje, prejavuje lásku a prežíva svet.
Takýto pohľad je významný aj pri sprevádzaní ľudí s psychickými ťažkosťami.
Človek nepotrebuje iba správne myšlienky alebo duchovné povzbudenie. Potrebuje tiež odpočinok, bezpečné vzťahy, primeranú starostlivosť o telo a podľa potreby odbornú zdravotnú pomoc.
Viera a psychológia pritom nemusia stáť proti sebe.
Samotný Ján Pavol II. v katechéze z 2. apríla 1980 zdôraznil, že teologické poznanie človeka neznamená odmietnutie výsledkov súčasnej vedy. Naopak, vedecké poznatky môžu prispieť k hlbšiemu pochopeniu ľudského života.
Cesta k uzdraveniu?
Greg Bottaro na konferencii predstavil aj svoju novú knihu The Personalist Cure (Personalistická cesta k uzdraveniu), v ktorej rozvíja prepojenie personalistickej filozofie Jána Pavla II. s psychologickou praxou.
V centre jeho prístupu stojí človek ako osoba, ktorá potrebuje nielen zmiernenie príznakov, ale aj porozumenie vlastnej identite, vzťahom a životnému smerovaniu.
To však neznamená, že teológia tela predstavuje overenú liečbu úzkostných porúch.
Pri klinickej úzkosti, depresii či následkoch traumy môže byť potrebná psychoterapia, psychiatrická starostlivosť alebo kombinácia viacerých odborných postupov.
Duchovné sprevádzanie môže takúto pomoc vhodne dopĺňať, najmä ak človek považuje vieru za dôležitú súčasť svojho života.
Zmyslom integrácie nie je nahradiť psychológiu teológiou, ale rešpektovať človeka v jeho telesnej, psychickej, vzťahovej aj duchovnej celistvosti.
Teológia tela na Slovensku
Myšlienkový odkaz svätého Jána Pavla II. sa už niekoľko rokov systematicky rozvíja aj na Slovensku.
Jednou z najvýraznejších iniciatív je Misijná škola Karola Wojtylu, ktorá organizuje formačné kurzy, duchovné obnovy, prednášky a študijné stretnutia venované teológii tela.
V akademickom roku 2026/2027 pripravila v spolupráci s Teologickou fakultou Katolíckej univerzity v Košiciach už trinásty ročník formačného kurzu Povolanie k láske.
Program tvorí šesť víkendových stretnutí od októbra 2026 do júna 2027. Jedna skupina sa stretáva na západnom a druhá na východnom Slovensku.
Medzi témami kurzu sa nachádza aj Teológia tela ako cesta k uzdraveniu. Účastníci sa venujú otázkam ľudskej dôstojnosti, sexuality, manželstva, zasväteného života, vzťahových zranení a povolania k láske.
Misijná škola ponúka aj seminárne vzdelávanie a program SiDarom pre študentov katolíckych stredných škôl. Jeho cieľom je podporovať zdravé sebapoznanie, úctu k sebe a druhým a zodpovedný prístup k vzťahom.
Popri vzdelávaní v teológii tela sa na Slovensku rozvíjajú aj iniciatívy, ktoré prepájajú kresťanský pohľad na človeka s pomocou ľuďom v náročných životných situáciách.
Príkladom je Centrum pastorálneho poradenstva NOVÁ DNA, ktoré vo svojej činnosti zdôrazňuje rešpektovanie jedinečnosti človeka, jeho životného príbehu a potreby obnovovať vzťahy. Zároveň výslovne uvádza, že pastorálne poradenstvo nenahrádza psychoterapiu, ale môže s ňou spolupracovať.
Tieto iniciatívy nemajú totožné zameranie, no spája ich záujem o dobro a hodnotu človeka, ktorého nemožno zredukovať iba na jeho problémy.
Spracoval Rastislav Čižik.
