Rímskokatolícka cirkev si 16. októbra pripomína šľachtičnú a vojvodkyňu svätú Hedvigu z Andechsu, známu tiež ako Hedviga Sliezska. Jej život je názornou ukážkou, ako je možné materiálne bohatstvo zlúčiť s duchovnou chudobou a šľachtický pôvod so skromnosťou a oddanosťou Bohu.
Hedviga sa narodila na bavorskom hrade Andechs v roku 1174 ako dcéra Bertholda IV., grófa z Andechsu a markgrófa Istrie, a Agnes Rochlitzkej zo starodávneho rodu Wettinovcov. Hedvigina početná rodina mala väzby na európske kráľovské rody – jej sestry sa vydali za kráľov Filipa II. Francúzskeho a Ondreja II. Uhorského, otca svätej Alžbety Uhorskej. Bohatá sieť príbuzenstva a vzdelanie, ktoré získala v benediktínskom kláštore v Kitzingene, jej otvorili cestu do politického i cirkevného sveta 12. a 13. storočia.
Vo veku 12 rokov ju rodičia vydali za Henricha I. Bradatého, sliezskeho a neskôr aj veľkopoľského vojvodu. Ich manželstvo bolo požehnané siedmimi potomkami, z ktorých najznámejší je Henrich II. Pobožný, ktorý padol v boji proti Mongolom v bitke pri Legnici v roku 1241. Tragická smrť tohto syna bola len jednou z mnohých rán, ktoré Hedviga počas života prežila, keďže prišla aj o ďalšie svoje deti.
Hedviga a jej manžel boli známi svojou nábožnosťou a podporou Cirkvi. Spolufinancovali mnohé cirkevné projekty a kláštory. Činila sa aj počas hladomorov, keď pomáhala jedlom a základnými potrebami. Ani jej šľachtické postavenie ju nezastavilo pred tým, aby sa o najchudobnejších starala priamo. Hlboká pokora a charitatívna služba priniesli Hedvige veľký rešpekt medzi poddanými a v Cirkvi.
Napriek svojmu šľachtickému pôvodu a bohatstvu žila Hedviga mimoriadne skromne. Jej pokora sa prejavovala aj v odmietaní módnych odevov, ktoré si jej spoločenské postavenie vyžadovalo. Často si obliekala len staré šaty, zastávajúc názor, že chudobní sú jej pánmi, ktorým slúži. Podľa podania chodila bosá dokonca aj v zime, aby sa im pripodobnila. Aj keď Henrich trval na tom, aby nosila topánky, podvolila sa iba tým, že ich nosila zavesené na šnúrke namiesto toho, aby ich obúvala.
Po smrti manžela v roku 1238 sa Hedviga utiahla do kláštora cisterciánok v Trzebnici, ktorý sama založila. Tu prijala habit mníšky, hoci si ponechala status laickej sestry, a ešte intenzívnejšie sa ponorila do modlitby a pokornej služby Bohu a blížnym.
Zomrela 15. októbra 1243 v povesti svätosti. Jej kanonizačný proces sa začal v roku 1260 a už v roku 1267 ju pápež Klement IV. vyhlásil za svätú. Hedvigin kult sa šíril nielen v Poľsku a Nemecku, ale aj v celej Európe. Jej hrobka v Trzebnici sa stala pútnickým miestom.
Svätá Hedviga z Andechsu je nielen patrónkou Poľska a celého historického Sliezska, ale od 20. storočia aj patrónkou poľsko-nemeckého zmierenia. Uctievaná je aj ako patrónka manželstiev a kresťanských rodín.
