Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. (Jn 15,1-8)
Až keď vypadne elektrina, zistíme, čo všetko bez nej prestane fungovať, ako veľmi sme na nej závislí. Ešte väčšmi to platí o spojení s Bohom.
Ježiš prirovnáva Cirkev aj k vinici. On sám je vinič, ktorý prijatím ľudskej prirodzenosti vniesol miazgu Božieho života priamo medzi nás. Otec je vinohradník, ktorý je oslávený, keď prinášame veľa ovocia. Jeho zásahy, keď treba, aj ostrým nožom, sa týkajú napodiv práve tých, čo už ovocie prinášajú, v ktorých už pôsobí miazga, kvas, semeno jeho slova. Aby ho prinášali ešte viac. Ježiš hovorí o ratolestiach, ktoré sú už „na ňom“, o veriacich, krstom „naklonovaných“ na jeho mystické telo.
Ježiš tvrdí, že očisťuje Otec, ale vzápätí dodáva, že moc očisťovať a prinášať ovocie má jeho slovo, a tí, čo ho prijímajú, už sa očisťujú. Pretože Ježiš je vtelené Slovo Otca. Cez jeho prítomnosť, slová a pôsobenie hovorí a pôsobí sám Otec, lebo „ja a Otec sme jedno“. V Ježišovi prúdi Otcova miazga životodarnej milosti. Množstvo a kvalita ovocia však závisia od toho, nakoľko mu my ratolesti umožníme, aby do nás táto životodarná sila prúdila a prenikala celé naše bytie: myšlienky, city, túžby, činnosti.
Práve toto bdelé zachytávanie a vedomé prijímanie podnetov jeho slova umožňuje, aby sme ostávali/prebývali v Kristovi a on v nás. Je to vždy dynamická a plodná prítomnosť. Prinášať ovocie znamená prijať poslanie a nechať sa hnať zvnútra silou Ducha, účinného najviac práve v našej slabosti. Okrem našej vôle preňho nič nie je prekážkou.
Očistiť teda znamená obnoviť spojenie s kmeňom, aby do ratolestí mohla prúdiť miazga, oživovať ich a dávať im vnútornú kvalitu. Ježišovo slovo ako dvojsečný meč očisťuje, preniká až do špiku kostí a hlbokých zákutí duše, aby oddeľovalo, aby sa v jeho svetle dobré úmysly ukázali ako dobré a zlé ako zlé. Je to slovo pravdy o tom, aké je moje vnútro. Ale aj slovo pravdy o tom, aké by malo byť.
„Ostávať“ v Kristovi znamená aj nechávať sa očisťovať a ozdravovať jeho prítomnosťou, je to „transfúzia Ducha“, ktorý potom prežaruje aj ostatné dimenzie života. A „ostávať“ znamená bdieť, udržiavať sa vo vnútornom spojení a toto spojenie živiť modlitbou, čítaním, tichom i prácou.
Očisťovať i prinášať ovocie, oboje je priebežný jav, navzájom sa podmieňuje a nikdy nemôže ustať. To zahŕňa ono kľúčové slovíčko „ostaňte“, „ostávajte“: zotrvávajte, chráňte si bdelosť srdca a slobodu ducha, prichádzajte a čerpajte z vody prúdiacej do večného života. Očisťovanie je bolestné, pohľad na ovocie však prináša radosť ako rodičke, ktorá už nepozerá na bolesť, ale sa teší, že nový človek prišiel na svet. Úplná radosť, že ovocie viery – život zakotvený v Bohu – má večnú trvácnosť a žiadna moľ či červ už naň nemajú dosah.
