8. február patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi prvej svätorečenej Afričanke Jozefíne Margaréte Fortunáte Bakhite. Táto výnimočná žena prešla krutým utrpením, keď bola ako dieťa unesená a predaná do otroctva. Napriek tomu dokázala v Kristovi nájsť silu odpustiť svojim mučiteľom a premeniť bolesť na cestu k svätosti.
Jozefína Bakhita sa narodila okolo roku 1869 v malej dedine Olgossa v sudánskom Darfúre. Jej rodina žila pomerne prosperujúcim životom a jej otec bol bratom miestneho náčelníka. Bola obklopená láskou svojich rodičov, súrodencov a sama o svojom detstve hovorila ako o šťastnom a bezstarostnom období.
Tento pokoj však narušil osudný rok 1877, keď ju ako sedem- či osemročné dieťa uniesli arabskí obchodníci s otrokmi. Násilne ju odviedli stovky kilometrov od domova a počas dvanástich rokov ju postupne predali až piatim rôznym pánom. Hrôzy, ktoré zažila, ju poznačili natoľko, že si ani nepamätala vlastné meno – otrokári jej dali meno „Bakhita“, čo v arabčine znamená „šťastná“.
Bakhita prežila neľudské zaobchádzanie, ponižovanie a fyzické týranie. Jej telo nieslo stopy mučenia najmä z obdobia, keď patrila tureckému generálovi. Práve v jeho domácnosti bola vystavená zverstvám, aké si dnes sotva dokážeme predstaviť. Bola podrobená brutálnemu rituálu obetovania, počas ktorého jej do kože vyrezali 114 vzorov a rany zasypali soľou, aby jazvy ostali trvalé.
Svetlo nádeje prišlo v roku 1883, keď ju kúpil taliansky vicekonzul Callisto Legnani. Na rozdiel od predchádzajúcich majiteľov s ňou zaobchádzal s úctou a nakoniec jej umožnil odísť s ním do Talianska. Po mnohých rokoch útlaku sa jej tak otvorila cesta k novému životu.
Po príchode do Talianska sa Bakhita dostala do starostlivosti rodiny Michieliovcov, kde sa stala opatrovateľkou ich dcéry. Keď však Michieliovci plánovali návrat do Sudánu, Jozefína odmietla odísť. Našla totiž útočisko v benátskom kláštore sestier kanosiánok (Kongregácia dcér kresťanskej lásky z Canossy), kde prvýkrát spoznala kresťanstvo.
9. januára 1890 prijala sviatosť krstu a birmovania a dostala meno Jozefína Margaréta Fortunáta. Pokrstiť ju prišiel samotný benátsky patriarcha Giuseppe Sarto, neskorší pápež Pius X. V tomto okamihu našla svoju pravú slobodu – nielen právnu, keďže talianske súdy oficiálne uznali, že ako otrok nikdy nemohla byť legálne vlastnená, ale aj duchovnú slobodu v Kristovi.
Jozefína cítila povolanie zasvätiť sa Bohu a v roku 1893 vstúpila do noviciátu sestier kanosiánok. O tri roky neskôr zložila rehoľné sľuby. Po zvyšok života žila v kláštore v Schiu, kde slúžila ako kuchárka, kostolníčka a vrátnička. Napriek jednoduchým úlohám, ktoré vykonávala, sa čoskoro stala známou pre svoju neobyčajnú dobrotu, pokoru a neustály úsmev. Ľudia ju nazývali Matka Moretta (Čierna matka) a mnohí v nej videli sväticu už za jej života.
Raz sa niekto Bakhity spýtal, čo by robila, keby stretla svojich bývalých únoscov. Odpovedala: „Ak by som sa mala stretnúť s tými, ktorí ma uniesli, a dokonca aj s tými, ktorí ma týrali, pokľakla by som a pobozkala ich ruky. Lebo keby sa tieto veci nestali, dnes by som nebola kresťankou a rehoľníčkou.“
V starobe trpela mnohými zdravotnými problémami, no jej duša ostala naplnená pokojom a láskou. Počas posledných hodín sa jej v mysli vrátili spomienky na otroctvo a v bolestiach volala: „Reťaze sú príliš tesné, povoľte ich, prosím!“ Napokon sa však upokojila a jej posledné slová boli: „Panna Mária… Panna Mária…“ Zomrela 8. februára 1947 vo veku približne 78 rokov.
Po jej smrti sa začal proces kanonizácie. Jozefína Bakhita mala dar proroctva a už za jej života sa diali zázraky. Múzeum svätej Bakhity v Kanosiánskom inštitúte je plné podrobne zdokumentovaných zázrakov, ktoré sa dejú do dnešného dňa. K jej blahorečeniu v roku 1992 ich bolo uznaných vyše 200, z ktorých nevedeli vybrať, a tak jeden vylosovali.
Pápež Ján XXIII. ju v roku 1959 vyhlásil za ctihodnú, Ján Pavol II. ju v roku 1992 blahorečil a v roku 2000 svätorečil. Stala sa patrónkou Sudánu a obetí obchodovania s ľuďmi.
Svätá Jozefína Bakhita nás učí, ako je možné prekonať utrpenie a odpustiť tým, čo nám spôsobili bolesť. Jej život ukazuje, že skutočná sloboda sa nachádza v Bohu a že láska má silu premieňať aj tie najtemnejšie osudy.
Ikona s relikviou svätej Bakhity býva vystavená k ucteniu a modlitbe v Kaplnke svätej Kataríny v Bratislave počas kampane Modlitieb za obete obchodovania s ľuďmi.
