Gréckokatolícka cirkev si 27. mája pripomína svätého hieromučeníka Teraponta, biskupa zo starovekého mesta Sardy (dnes Sart, mestská časť Salihli v Turecku). Jeho meno je odvodené z gréckeho therapon a znamená „služobník“, „ctiteľ“.
Terapont žil v 3. storočí v spomenutom niekdajšom hlavnom meste Lýdie. V časoch, keď rímske cisárstvo tvrdo prenasledovalo kresťanov, ako biskup odvážne hlásal Kristovo evanjelium a krstil pohanov, ktorí nachádzali v Kristovi cestu k pravde a láske.
Ohlasovanie ho dostalo až pred súd miestneho pohanského miestodržiteľa Juliána. Terapont sa bez váhania priznal: „Som kresťanský biskup, služobník Ježiša Krista!“ Namiesto toho, aby zaprel svoju vieru, radšej prijal ťažké mučenie: hlad, smäd a kruté bitky.
Mučitelia ho prevážali z mesta do mesta, zo Sárd do Synaionu a odtiaľ do Ankyry. Všade ho čakali nové útrapy, no jeho odvahu a pokoj neoslabovali. Napokon na brehu rieky Astala ho mučitelia natiahli na štyri koly, aby zlomili jeho ducha. Terapont však odolal. Jeho mučenícka smrť sa stala svedectvom lásky a nádeje, ktorú neustále nachádzal vo svojom Pánovi – Ježišovi Kristovi.
Podľa legiend koly, na ktoré bol Terapont pripútaný a ktoré nasiakli jeho krvou, začali pučať a vyrástli z nich veľké stromy. Tie potom mali uzdravujúce účinky. Ich listy vraj uzdravovali chorých, posilňovali slabých a prinášali nádej tým, ktorí trpeli. Aj týmto spôsobom Boh po jeho smrti ukázal, že krv mučeníkov sa mení na zdroj novej viery a telesného uzdravenia.
Nech nás svedectvo jeho mučeníckeho života posilní, aby sme odvážne a s láskou slúžili Bohu rovnako ako on.
Veriaci sa naňho obracajú touto modlitbou:
Svätý Terapont, odvážny služobník Krista,
vypros nám vieru, ktorá sa nebojí skúšok,
lásku, ktorá prekoná každú nenávisť,
a nádej, ktorá kvitne aj vo tme.
Nech tvoj príhovor posilní našu slabosť
a privedie nás bližšie k Bohu.
Amen.
