Prepodobná matka Matróna, ktorej meno pochádza z latinského slova pre pani a ktorú si Gréckokatolícka cirkev pripomína 9. novembra, sa narodila okolo roku 420 v Perge v Pamfýlii (dnes v Turecku). Ako mladá žena sa vydala za bohatého muža menom Dometian, s ktorým mala dcéru Teodotu. Rodina sa neskôr presťahovala do Konštantínopola, kde Matróna pravidelne navštevovala chrám. Tam sa stretávala s pobožnými ženami Eugéniou a Zuzanou, ktoré žili v askéze a modlitbe. Pod ich vplyvom Matróna čoraz viac túžila po úplnom zasvätení Bohu, čím vzbudzovala neľúbosť u svojho manžela.
V jednom sne videla, ako pred ním uteká a ukrýva sa medzi mníchmi. Vnímala to ako znamenie, aby opustila svetský život a vyhľadala azyl v mužskom monastiere, kde by sa jej manžel ani nepokúšal hľadať.
Ostrihala si vlasy, obliekla sa do mužských šiat a prijala meno Babylas, pod ktorým sa pridala k mníchom v Kláštore svätého Bassiana. Tam žila v tichosti, v práci a modlitbe. Získala si úctu spolubratov, ktorí obdivovali jej askézu, hoci nikto nevedel o jej pravom pôvode. Keď si novic Barnabáš všimol, že má prepichnutý ušný lalok, Matróna ho pokarhala slovami: „Tvojou úlohou je orať pôdu, nie pozerať na druhých, čo sa nesluší pre mnícha.“
Čoskoro však predstavený monastiera dostal vo sne zjavenie, že Babylas je žena. Keď ju konfrontoval, Matróna mu so slzami vyrozprávala svoj príbeh a úprimný zámer slúžiť Bohu. Na radu predstaveného opustila mužský monastier a odišla do ženského monastiera v Emese (dnes Homs v Sýrii), kde sa neskôr stala predstavenou.
Jej príbeh neostal za múrmi monastiera, ale dopočul sa ho aj jej manžel Dometian. Keď Matróna zistila, že ju hľadá, opustila Emesu a putovala do Jeruzalema, na Sinaj a do Berytu (dnes Bejrút v Sýrii), kde našla opustený pohanský chrám, ktorý premenila na svoje útočisko. Vytvorila komunitu žien a dievčat a tak založila nový monastier.
Po nejakom čase sa Matróna vrátila do Konštantínopola, kde založila ďalší monastier, neskôr známy ako Monastier svätej Matróny, povestný prísnymi pravidlami. Na konci života mala videnie raja, kde jej bolo pripravené miesto za dlhé roky vernej služby Bohu. Vo veku 100 rokov požehnala sestry a pokojne odišla k Pánovi.
