V prvý októbrový deň prežívame v Gréckokatolíckej cirkvi nádherný mariánsky sviatok s názvom Pokrov, teda Ochrana Presvätej Bohorodičky. Tento sviatok si však v bežnom živote často vykladáme po svojom. Podvedome si myslíme, že čím viac sa budeme k Bohorodičke modliť a čím viac zbožných skutkov vykonáme, tým menej životných ťažkostí a utrpenia nás stretne. Podobne môžeme uvažovať aj o modlitbe ako takej.
Keď potom do našich dní vstúpi ťažká skúška, bolesť či kríž, nezriedka reagujeme sklamaním. Sme náchylní vnútorne vyčítať: „Veď som sa toľko modlila, prečo ma táto bolesť neobišla? Na čo je potom dobrá modlitba, keď sa mi deje toto?“ Sú to veľmi prirodzené ľudské reakcie, ktoré dôverne poznáme z vlastných životov. Hoci sú pochopiteľné, často odrážajú skreslené vnímanie viery, ktoré má od evanjeliového posolstva ďaleko.
Pravá ochrana Presvätej Bohorodičky totiž nespočíva v tom, že ak sa pomodlíme ruženec, automaticky sa nám vyhne každé nešťastie. V Božom slove nachádzame hlboké slová apoštola Pavla, ktorý píše, že to, čo sa s ním stalo, prispelo k šíreniu evanjelia a jeho okovy pre Krista sa stali známymi aj ďalším ľuďom (porov. Flp 1, 12 – 14).
Keď si to rozmeníme na drobné, Pavol vlastne hovorí: vďaka môjmu nešťastiu mohli iní zažiť šťastie, vďaka môjmu utrpeniu mohli zakúsiť pokoj a vďaka môjmu smútku sa mnohí mohli radovať.
Apoštol Pavol si pritom podľa ľudskej logiky mohol viac než ktokoľvek iný nárokovať ochranu pred utrpením. Napriek tomu on aj ostatní apoštoli kráčali v ústrety mučeníckej smrti. Smrti za vieru. Poznali totiž hlbšiu pravdu.
Pravý zmysel ochrany presahuje pozemský komfort. Ochrana Presvätej Bohorodičky neznamená, že prežijeme život bez bolesti, bez krížov a bez sĺz.
Jej skutočná ochrana spočíva v niečom omnoho vzácnejšom. Vedie nás presne tam, kde stála ona sama – pod kríž svojho milovaného Syna. Pomáha nám, aby sme nezablúdili k iným bôžikom, aby sme jednoducho nezišli z cesty. To je jej dar pre naše srdcia.
Vtedy nadobúda modlitba aj prežívanie sviatku Pokrova skutočný, hlbší zmysel. Zbavme sa práve dnes takzvaného pohanského prístupu, pri ktorom sa s Bohom alebo so svätými pokúšame tak trochu obchodovať: „Ja ti dám toto a ty, Presvätá Bohorodička alebo Pane Ježišu, mi na oplátku dáš ochranu pred problémami a splníš všetky moje tajné priania.“
Duchovný život takto nefunguje. Mária nám túži darovať oveľa viac než život bez starostí – pravú materinskú ochranu uprostred nich. Učí nás upriamiť pohľad na Krista a nasledovať ho. Tak, ako to po celý svoj život robila ona sama. Celým srdcom nasledovala svojho Syna a zostala mu verná až do konca.
