Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. (Mk 15,38)
Evanjelista Marek týmto veľkolepým obrazom končí svoje svedectvo o posledných chvíľach Krista, ktorý zomiera ako človek na kríži, aby z neho vzlietol ako Boh do večného života. Kristus sa ako Boh narodil do nášho sveta a ako Boh z neho odchádza, ale na svojom tele vykonal podstatnú zmenu: už je to Boh Spasiteľ a Vykupiteľ nielen slovne, prisľúbeniami a proroctvami vizionárov, ale aj hmotne, hmatateľne, fyzicky, telesne. Kristus dobrovoľne zomrel, ba presnejšie povedané: podstúpil smrť.
Pretože on berie smrť nie ako nevyhnutnosť, s ktorou sa nedá nič robiť, ale ako svoje vedomé a dobrovoľné vyvolenie; a splnenie vôle svojho Otca, ktorý je aj naším Otcom. A keď sa toto stalo a vydýchol naposledy, evanjelista Marek vyslovuje predposlednú vetu svojho evanjelia: „Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.“ Je to také vizuálne, také obrazné, že si tento dej dokážeme poľahky predstaviť. My, čo sme spracovaní vizuálnymi efektami z rôznych fantazijných filmov, sme podobný jav videli už x-krát.
Ale toto nie je trik ani efekt. Je to materialita skutočnosti, ktorá odporuje materialite skutočnosti. Aby sa obrovská, zaiste patrične ťažká opona roztrhla týmto spôsobom, to sa nedá vysvetliť únavou materiálu či iným fyzikálne prijateľným vysvetlením. Kristova smrť a jeho prijatie Bohom Otcom na nebesia sa musí znázorniť aj týmto viditeľným spôsobom. Ale týmto (f)aktom sa vyjavuje ešte aj čosi metafyzické, čo prekonáva fyzickú realitu: Kristovou smrťou sa na dvoje rozdelili celé ľudské dejiny.
Odteraz už bude všetko pred Kristom a po Kristovi. Pred spásou a po nej. Začne sa dokonca písať nový letopočet, aby sa ľudská existencia začala písať od nového roku. Ktorá z dejinných udalostí dostala takéto zvýznamnenie!
A my, čo žijeme v tomto veku, či v Krista veríme alebo nie, či to pokladáme za najpravdivejší príbeh alebo za mýtus, sme za druhou polovicou opony, ktorá sa pred našimi očami roztrhala napoly, vo dvoje. To telo Krista Kráľa sa roztrhlo vo dvoje, aby sme si mohli vyvoliť, ktorú polovicu prijmeme – či našu vieru v neho, alebo odmietanie toho, čo videli pred nami a za nás mnohí.
