Určite ste sa už neraz stretli so situáciou, ktorá sprevádza narodenie azda každého bábätka. Do rodiny zavíta nový život a hneď sa spustí známy kolobeh dohadov a skúmavých pohľadov: „Na koho sa to dieťa viac podobá?“ Často sa s úsmevom hovorí, že novorodenci v prvých dňoch zvyknú niesť výraznejšie črty svojho otca. Psychológia to vysvetľuje jednoducho – kým materstvo je nespochybniteľné, otec potrebuje byť utvrdený v tom, že dieťa nesie jeho pečať.
Vidieť vlastnú podobu v malom, krehkom stvorení je pre rodiča nesmierne hrejivým a hlbokým okamihom. Znamená to, že kúsok z nás pokračuje v novom živote. Niečo veľmi podobné, a predsa neporovnateľne hlbšie, prežívala aj Presvätá Bohorodička. Ako každá milujúca matka nepochybne túžila vidieť kúsok seba vo svojom Synovi Ježišovi. No Mária dostala od nebeského Otca ešte oveľa väčšiu milosť: mohla vidieť nesmierny kus svojho Dieťaťa v sebe samej.
Slovo, ktoré sa stalo telom
Mária bola od počatia chránená od poškvrny hriechu, no jej skutočná veľkosť nespočívala iba v pasívnom prijatí tejto milosti. Ako zaznelo na jednej odpustovej slávnosti, Mária prijala Božie slovo do svojho srdca tak verne, oddane a hlboko, že sa v jej lone stalo telom. Doslova a do písmena.
Pri nedávnom sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky sme sa mohli opäť dotknúť dvoch zásadných rovín. Prvou je radosť z toho, že sa nám narodila mocná orodovníčka, zástankyňa a nežná tešiteľka, ktorá sa za nás neprestajne prihovára u Boha.
Druhá, nemenej podstatná rovina spočíva v tom, že skrze jej tiché, ale rozhodné „áno“ pri zvestovaní vstúpil na tento svet sám Vykupiteľ. Práve v tom sa ukrýva tajomstvo takzvaného dvojitého narodenia – narodila sa Matka, aby sa skrze ňu mohol narodiť Boží Syn.
Kto je Ježišova matka a kto sú jeho bratia?
V liturgických čítaniach, ktoré zaznievajú v kontexte sviatku, sa často stretávame s evanjeliovým úryvkom, ktorý môže na prvé počutie pôsobiť až zarážajúco chladne. Za Ježišom prichádza jeho matka a príbuzní – ľudia, ktorí mu boli najbližší. Učeníci mu oznamujú: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“
Ježišova odpoveď je však prekvapivá: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ Na inom mieste zas hovorí, že blažení sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.
Chcel azda Ježiš svoju Matku odvrhnúť alebo znížiť jej hodnotu? V žiadnom prípade. Kristus ju týmto výrokom v skutočnosti vyzdvihol na najvyšší piedestál. Nikto na tejto zemi totiž nepočúval a neuskutočňoval Božie slovo vernejšie než práve Mária. Ježiš tým jasne hovorí: pokrvné puto je vzácne, no puto viery a poslušnosti Božej vôli je večné. A v tomto duchovnom materstve je Mária neprekonateľným vzorom pre každého z nás.
Matka slobodných
Apoštol Pavol vo svojich listoch hovorí o dvoch matkách: jedna rodí pre otroctvo a druhá pre slobodu. Presvätá Bohorodička je pre nás tou pravou matkou slobodných. Nie sme povolaní žiť v otrockom strachu z hriechu ani vo formalistickom, chladnom plnení predpisov, aké praktizovali zákonníci a farizeji. Zákon a pravidlá majú svoje miesto, no nemajú nás zotročovať.
Mária nás učí kráčať v slobode Božích detí. Tým, že sa bezvýhradne otvorila Božiemu hlasu, umožnila príchod Ježiša Krista – pravého Vykupiteľa a Osloboditeľa. Ona sama nás berie za ruku, aby nás vytrhla z otroctva malovernosti a voviedla do plnosti života.
Najkrajší darček pre Matku
Keď slávime narodeniny niekoho blízkeho, prirodzene uvažujeme, akým darom by sme ho potešili. Čo môžeme priniesť Bohorodičke k jej narodeninám my?
Každá milujúca matka túži predovšetkým po jednom: aby jej deti boli živé, zdravé, chránené a šťastné. Najväčším darom, ktorý môžeme Panne Márii dať, je dovoliť Kristovi, aby sa nanovo narodil v našich vlastných srdciach. Aby sme podobne ako ona otvorili svoje vnútro Božiemu slovu, uverili mu a nechali ho premeniť naše skutky.
Dovoľme Bohu, aby ľudia okolo nás spoznávali v našom živote jeho črty. Nech na našej láske a odpustení svet vidí, na koho sa podobáme – na nášho nebeského Otca. To je najkrajšia oslava sviatku Bohorodičky a najistejšia cesta k pravej vnútornej slobode.
