Majstrovstvá sveta vo futbale sú miestom veľkých emócií, nezabudnuteľných gólov a športových príbehov. Na štadiónoch v Spojených štátoch, Kanade a Mexiku však tento rok vidieť aj niečo iné – verejné prejavy viery. Niektorí hráči sa pred zápasom modlia, iní sa prežehnávajú pri nástupe na ihrisko a ďalší po strelenom góle ukazujú smerom hore. Pre milióny fanúšikov sú to len krátke gestá. Pre samotných futbalistov však predstavujú vyznanie toho, čo považujú za zdroj svojej sily, nádeje a identity.
Jedným z najvýraznejších príkladov je nemecký reprezentant Felix Nmecha. Keď v zápase proti Curaçau otvoril skóre, oslávil svoj gól netradičným spôsobom. Najprv ukázal smerom k tribúnam, potom si symbolicky zložil z hlavy neviditeľnú korunu, položil ju na zem a následne ukázal na oblohu. Toto gesto má v kresťanskom prostredí jasný význam: jediným skutočným Kráľom je Ježiš Kristus.
Po zápase sa Nmecha spolu so spoluhráčom Jonathanom Tahom pridal k hráčom Curaçaa v stredovom kruhu. Súperi v práve odohratom zápase sa zrazu stali bratmi v modlitbe. Nmecha neskôr vysvetlil, že počas zápasu sú protivníkmi, no po jeho skončení ich spája spoločná viera v Krista.
Nie je to ojedinelý jav. Chorvátski reprezentanti Kristijan Jakić a Igor Matanović pred turnajom otvorene hovorili o význame katolíckej viery vo svojom živote. Matanović povedal, že modlitba mu dáva silu, pretože vie, že Boh ho počúva. Jakić dodal, že viera je pre mnohých reprezentantov prirodzenou súčasťou života a identity ich krajiny.
Silný moment viery priniesol aj Lionel Messi. Po historickom zápase, v ktorom dosiahol ďalší významný míľnik svojej kariéry, nehovoril predovšetkým o sebe ani o rekordoch. Vyjadril vďačnosť Bohu za všetko, čo dostal. „Nemôžem žiadať viac, než som dostal. Ďakujem Bohu za všetko, čo mi daroval,“ povedal argentínsky kapitán.
Aj americká reprezentácia po víťazstve nad Paraguajom vytvorila na ihrisku modlitbový kruh. Obranca Mark McKenzie viedol spoluhráčov v spoločnej modlitbe, zatiaľ čo Christian Pulisic je už dlhšie známy tým, že organizuje biblické stretnutia medzi hráčmi národného tímu. Brankár Matt Freese zas hovorí o pravidelnom čítaní Svätého písma ako o zdroji vnútornej stability uprostred profesionálneho športu.
Verejné prejavy viery však vo vrcholovom futbale podliehajú určitým pravidlám. Medzinárodná futbalová federácia FIFA a tvorcovia futbalových pravidiel z organizácie IFAB zakazujú hráčom zobrazovať na dresoch, spodných tričkách alebo výstroji politické, ideologické či náboženské slogany. Futbalista si preto po góle nemôže vyzliecť dres a ukázať nápis s náboženským posolstvom. V minulosti si totiž hráči počas osláv vyzliekali dresy, čím odhaľovali slogany ako „Ježiš ťa miluje“. Vyzliekanie dresu sa teraz trestá žltou kartou. Vyhrnutie dresov s cieľom odhaliť odkazy na oblečení pod nimi je tiež zakázané.
Náboženské tetovania však výslovne zakázané nie sú. Napríklad Argentínčan Lionel Messi má na pravom ramene vytetovanú tvár Ježiša s tŕňovou korunou. Rovnako sú dovolené aj prejavy viery. Hráči sa môžu prežehnať, pokľaknúť k modlitbe, zdvihnúť ruky k nebu, ukázať na oblohu alebo sa po zápase spoločne modliť. Rozhodujúce je, aby tieto gestá neboli urážlivé, provokatívne alebo namierené proti iným ľuďom a nezdržiavali hru. Aj preto môžeme na majstrovstvách sveta vidieť futbalistov, ktorí svoju vieru vyjadrujú spôsobom, ktorý rešpektuje pravidlá hry aj slobodu svedomia.
V čase, keď sa šport spája s peniazmi, reklamou a kultom hviezd, tieto gestá pripomínajú, že ani najväčšie víťazstvá nemusia viesť k sebastrednosti. Niektorí hráči totiž využívajú pozornosť miliónov divákov na jednoduché posolstvo: nad každým úspechom, každým talentom a každou kariérou vidia niekoho väčšieho než seba samých.
Na futbalových trávnikoch sa tak nehrá iba o góly, body a trofeje. Občas sa na nich odohráva aj veľavravné svedectvo viery.
