Mikuláš Tolentínsky, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 10. septembra, sa narodil okolo roku 1245 v mestečku Sant’Angelo v talianskej provincii Ancona do zbožnej a majetnej rodiny. Jeho rodičia boli dlho bezdetní, no po modlitbách k svätému Mikulášovi z Myry sa im napokon narodil syn, ktorého z vďaky pomenovali po obľúbenom svätcovi.
V štrnástich rokoch sa Mikuláš rozhodol pre rehoľný život a vstúpil do augustiniánskeho kláštora v meste Cingoli. O štyri roky neskôr zložil večné sľuby a v roku 1269 bol vysvätený za kňaza. Svoj duchovný život prežíval veľmi asketicky, napĺňajúc ho prísnym pôstom, modlitbou a štúdiom. Mikuláš prešiel viacerými kláštormi, až sa napokon v roku 1275 usadil v meste Tolentino, kde strávil väčšinu svojho života.
Tolentino v tom období čelilo mnohým spoločenským a morálnym problémom, čo Mikulášovi poskytlo príležitosť aktívne slúžiť ľuďom. Pôsobil ako neúnavný kazateľ a duchovný pastier a vykonal veľa skutkov milosrdenstva, keď pomáhal chudobným a navštevoval chorých i väzňov.
Mikuláš, obľúbený pre svoju pokoru a dobrotu, bol počas svojho života i po smrti uctievaný ako divotvorca. Pripisuje sa mu množstvo zázrakov, pričom mnohé z nich majú legendárny charakter. Medzi najznámejšie patrí príbeh o oživení pečeného kuraťa. Mikuláš, ktorý bol známy svojím vegetariánstvom, dostal počas hostiny pečené kura. Keď nad ním urobil znamenie kríža, kura ožilo a odletelo. Ďalší zázrak hovorí o tom, že vzkriesil viac ako sto detí vrátane tých, ktoré sa utopili.
Legenda tiež spomína jeho boj s diablom, ktorý ho napadol počas slávenia svätej omše. Mikuláš vraj diabla premohol a jeho palica bola vystavená v kostole na znak víťazstva. Okrem toho Mikuláš zachránil deväť námorníkov pred utopením, keď sa im zjavil a utíšil búrku.
Mikuláš zomrel ako takmer šesťdesiatročný 10. septembra 1305. Na smrteľnej posteli citoval slová apoštola Pavla: „Nie som si ničoho zlého vedomý, ale to ma neospravedlňuje.“ (1 Kor 4,4) Jeho hrob sa nachádza v Bazilike svätého Mikuláša Tolentínskeho (San Nicola da Tolentino) v Tolentine, ktorá je cieľom pútnikov aj v súčasnosti.
Hoci sa ľudia dožadovali jeho svätorečenia ihneď po jeho smrti, príslušný proces začal až pápež Ján XXII. o 20 rokov. Napokon bol Mikuláš kanonizovaný ako prvý augustinián vôbec 5. júna 1446 pápežom Eugenom IV. (augustiniánom), a to na základe už existujúceho kultu medzi veriacimi, ktorý sa opieral o stovky zázrakov.
Svätý Mikuláš Tolentínsky je patrónom miest Tolentino, Rím, Benátky či Janov a tiež spolupatrónom augustiniánskeho rádu a Bavorska. Rovnako je patrónom námorníkov, detí, žiakov a duší v očistci. Počas 16. – 18. storočia, keď jeho kult vrcholil, bol veľmi obľúbeným patrónom proti moru a tiež misionárov v Amerike, obzvlášť v Mexiku, Guatemale a v Kolumbii.
Svätec býva najčastejšie zobrazovaný ako augustiniánsky mních s tonzúrou na hlave, v čiernom habite a s koženým cingulom. Na jeho prsiach alebo nad hlavou býva zlaté slnko alebo hviezda, ktoré symbolizujú svetlo jeho svätosti. V rukách často drží ratolesť s ľaliami, symbol čistoty, košík chleba alebo kríž. Na freskách a obrazoch ho možno vidieť, ako oslobodzuje väzňov, rozdáva chlieb chudobným alebo utišuje búrku.
