Manželstvo a rodina čelia tlaku, ktorý siaha oveľa hlbšie než finančné problémy či spoločenské zmeny. Nórsky biskup Erik Varden upozorňuje, že dnešná spoločnosť stráca spoločné chápanie človeka, vernosti a trvalých záväzkov. Zároveň však medzi mladými ľuďmi pozoruje rastúcu túžbu po skutočnej láske. V rozsiahlej analýze pre časopis Communio vysvetľuje, čo môže rodinám pomôcť a prečo samotné povzbudivé slová nestačia.
Nórsky biskup Erik Varden OCSO, trapista a predseda Severskej biskupskej konferencie, sa zamyslel nad súčasnou situáciou manželstva a rodiny po októbrovom stretnutí predsedov biskupských konferencií vo Vatikáne. Konalo sa pri príležitosti desiateho výročia apoštolskej exhortácie pápeža Františka Amoris laetitia.
Stretnutie sa uskutočnilo od 7. do 14. októbra a jeho účastníci diskutovali o tom, ako účinnejšie ohlasovať evanjelium rodinám a reagovať na ich dnešné problémy. Varden následne svoje osobné postrehy spracoval do textu, ktorý 18. októbra zverejnil nemecký teologický časopis Communio.
Rodina pod tlakom
Podľa biskupa dnes rodinný život ovplyvňujú sociálne, ekonomické aj kultúrne okolnosti. Za najvážnejší problém však nepovažuje iba nedostatok peňazí či náročné životné podmienky.
„V pozoruhodne krátkom čase sme stratili spoločné chápanie toho, čo znamená byť človekom,“ konštatuje Varden. Spoločnosť podľa neho čoraz ťažšie nachádza zhodu dokonca aj v základných otázkach ľudskej identity.
Za jeden z dôsledkov považuje oslabenie predstavy manželstva ako celoživotného zväzku ženy a muža, ktorí sú otvorení prijatiu detí.
Upozorňuje tiež na zmenu v chápaní medziľudských vzťahov. Záväzky podľa neho čoraz častejšie ustupujú dohodám založeným na osobnom prospechu. Človek zostáva vo vzťahu dovtedy, kým mu prináša úžitok alebo potešenie. Keď prestane napĺňať jeho očakávania, odchádza.
Takýto prístup podľa Vardena oslabuje samotné základy rodinného života.
Mladí ľudia majú dosť povrchných vzťahov
Napriek kritickému hodnoteniu súčasnosti biskup odmieta predstavu, že mladá generácia stratila záujem o manželstvo a trvalú lásku.
Naopak, vo svojom pastoračnom pôsobení stretáva ľudí, ktorí sú unavení z krátkodobých vzťahov a odmietajú predstavu, že ľudské šťastie spočíva iba v okamžitom uspokojení.
„Mnohých mladých ľudí hypersexualizované náhrady vzťahov vôbec nelákajú. Naopak, majú ich dosť. Hľadajú priateľstvo a trvalú lásku,“ píše.
Pripúšťa, že nemusí ísť o väčšinu mladej generácie. Takýchto ľudí je však podľa jeho skúseností dosť na to, aby bolo možné hovoriť o zreteľnej tendencii.
Cirkev by preto podľa neho nemala mladým iba opakovať, čo je v dnešnej kultúre nesprávne. Mala by vedieť ukázať, prečo prináša verný a trvalý vzťah viac radosti, istoty a životného naplnenia než povrchné vzťahy.
Manželstvo nie je iba romantika
Varden upozorňuje aj na nebezpečenstvo idealizovania manželstva. Manželský život podľa neho nemožno predstavovať ako nepretržité šťastie bez konfliktov, sklamaní a utrpenia.
Pripomína, že manželský sľub znamená ochotu milovať druhého človeka aj vtedy, keď si to vyžaduje obetu.
„Každá manželská a rodičovská láska je spojená s utrpením. Prenikne srdce. Bude vyžadovať, aby človek daroval vlastný život, aby iní mohli žiť,“ vysvetľuje.
Podľa biskupa práve vedomé prijatie tejto skutočnosti môže manželom pomôcť zvládať náročné obdobia. Kresťanské manželstvo totiž nestojí iba na vzájomných citoch a ľudskej vôli, ale aj na vzťahu s Bohom.
Dôležitou súčasťou prípravy na manželstvo má byť preto úprimné poznávanie budúceho partnera. Mnohým problémom v prvých rokoch spoločného života možno podľa neho predísť, ak sa snúbenci ešte pred sobášom otvorene rozprávajú o svojich očakávaniach, slabostiach a spoločnom smerovaní.
Manželstvo zároveň opisuje ako prechod od individuálneho uvažovania k spoločnému životu. Už nejde iba o to, čo chcem ja, ale čo chceme a budujeme spolu.
Čo sa môžu manželia naučiť od mníchov?
Nezvyčajnú paralelu nachádza Varden medzi manželským a rehoľným životom.
Ako trapista pripomína, že mnísi a mníšky žijú podľa pravidiel, ktoré jasne pomenúvajú cieľ ich spoločného života. Aj manželom podľa neho pomáha, keď vedia, prečo sú spolu a akým smerom chcú viesť svoju rodinu.
„Ak sa manželia zhodnú na cieli svojho zväzku, budú prekážky zvládať lepšie, než keby svoje manželstvo nechápali ako spoločnú úlohu,“ vysvetľuje.
Ťažkosti sa tak nemusia stať iba dôvodom na vzájomné obviňovanie. Môžu byť aj príležitosťou na zmenu vlastného správania, väčšiu trpezlivosť a prekonávanie sebectva.
Biskup Varden zároveň pripomína, že vernosť nie je jednorazové rozhodnutie vyslovené pri sobáši. Potvrdzuje sa každodennými skutkami, ochotou odpúšťať a niesť zodpovednosť za druhých.
Rodiny nepotrebujú iba povzbudenie, ale aj dostupné bývanie
Osobitnú pozornosť venuje biskup otázke rodičovstva a klesajúcej pôrodnosti.
Podľa neho nestačí, aby Cirkev hovorila o kráse rodinného života a povzbudzovala mladých k prijatiu detí. Potrebné sú aj podmienky, ktoré im umožnia rodinu skutočne založiť.
Spomína dostupné bývanie, starostlivosť o deti a školy. Podpora rodín preto podľa neho nie je iba záležitosťou pastorácie, ale má aj politický rozmer.
„Katolícka pastorácia rodín sa dnes musí sústrediť na to, aby rodinám umožnila povedať deťom áno,“ zdôrazňuje.
Za rozhodujúcu však považuje aj zmenu zmýšľania. Spoločnosť podľa neho potrebuje znovu objaviť hodnotu života, ktorý človek neprežíva iba pre seba.
V tejto súvislosti používa nečakané prirovnanie. Túžba založiť rodinu otvorenú deťom je dnes podľa neho podobným vzdorom voči prevládajúcej kultúre, akým bol v sedemdesiatych rokoch punk.
Cirkev by podľa Vardena mala túto zmenu podporovať a pomáhať mladým ľuďom, aby sa nebáli prijať trvalé záväzky.
Rodina ako miesto nádeje
Nórsky biskup napokon pripomína, že najvýraznejším svedectvom kresťanskej rodiny nemusí byť verejná aktivita ani množstvo náboženských podujatí.
Je ním predovšetkým vernosť.
Manželia, ktorí zostávajú spolu v dobrých aj ťažkých časoch, podľa neho ukazujú, že láska nemusí závisieť iba od momentálnych pocitov. Rodina sa tak môže stať miestom, kde ľudia zakúšajú prijatie, istotu a nádej.
Varden preto nevidí budúcnosť rodiny iba cez štatistiky rozvodov, nízku pôrodnosť či spoločenské konflikty. Nádej nachádza aj v mladých ľuďoch, ktorí sa napriek prevládajúcej kultúre rozhodujú pre vernosť, manželstvo a rodičovstvo.
Práve ich túžbu po trvalej láske považuje za príležitosť na obnovu rodinného života.
