Kto bol pápežom najdlhšie a kto len pár dní? Odkedy sa voľbe pápeža hovorí konkláve? Kedy si pápež obliekol bielu sutanu a prečo sa voľba koná v Sixtínskej kaplnke?
Vzhľadom na dĺžku pontifikátu bol z 266 nástupcov svätého apoštola Petra najúspešnejším pápežom blahoslavený Pius IX. V roku 1871 oslávil ako prvý strieborné jubileum vo funkcii. So svojimi viac ako 31 rokmi na pápežskom stolci (1846 – 1878) mu patrí prvá priečka. Druhým v zozname najdlhšie slúžiacich pápežov je svätý Ján Pavol II. (1978 – 2005), ktorý vládol 26 rokov, 5 mesiacov a 16 dní. Na treťom mieste je pápež Lev XIII., ktorého viac ako 25-ročné funkčné obdobie trvalo od roku 1878 do roku 1903. Na štvrtom mieste je Pius VI., ktorý vládol 24 rokov a 6 mesiacov medzi rokmi 1775 a 1799.
Na druhej strane bolo viacero pápežov, ktorých pontifikát trval len veľmi krátko. Blahoslavený Ján Pavol I. so svojimi 33 dňami pontifikátu v roku 1978 je len jedným z nich. Vzhľadom na najkratšie funkčné obdobie sa umiestnil až na ôsmom mieste. Najkratšie pôsobil na pápežskom stolci pravdepodobne Štefan II. v roku 752. Keďže zomrel len štyri dni po svojom zvolení a nedošlo ani k jeho korunovácii, nie je uvedený v oficiálnych pápežských zoznamoch. Jeho nástupca totiž tiež prijal meno Štefan II. a v úrade zotrval od roku 752 päť rokov.
V oficiálnom zozname pápežov má najkratší pontifikát pápež Urban VII. V roku 1590 trval iba dvanásť dní. Hneď za ním nasledujú Celestín IV. (1241) so 16 dňami a Sisinius (708) s 20 dňami v úrade
Najdlhšie konkláve v histórii sa začalo v roku 1268 a trvalo takmer 3 roky. Dvadsiatka kardinálov sa nevedela dohodnúť na nástupcovi pápeža Klementa IV. a trpezlivosť stratili nielen členovia kolégia, ale aj obyvatelia talianskeho Viterba, kde sa voľba konala. V snahe urýchliť rozhodnutie sa mestská rada odhodlala k bezprecedentnému kroku: uzavrela brány mesta, aby zabránila vstupu tým, ktorí by mohli kardinálov ovplyvňovať.
Kardináli boli doslova zamknutí v priestoroch paláca, kde sa hlasovanie konalo. Odtiaľ pochádza názov „konkláve“ – z latinského cum clave, teda „s kľúčom“. Tento zásah sa neskôr stal základom pravidiel, ktoré dnes vnímame ako samozrejmú súčasť voľby pápeža.
Keď ani zatvorené dvere nepriniesli želaný výsledok, prišli na rad tvrdšie opatrenia: obmedzenie prísunu jedla, ktoré sa v lete 1271 zredukovalo na chlieb a vodu. Zo strechy paláca bola odstránená krytina, takže kardináli museli čeliť letným horúčavám aj dažďom. Naopak, okná boli zamurované, aby sa minimalizoval kontakt s vonkajším svetom. V týchto extrémnych podmienkach zomreli traja z nich.
Až po 1 005 dňoch bol 1. septembra 1271 zvolený nový pápež – 61-ročný Talian Teobaldo Visconti, ktorý prijal meno Gregor X. Po skúsenostiach s tisícdňovou voľbou pápeža vydal počas Druhého lyonského koncilu v roku 1274 bulu Ubi periculum, ktorá presne určila pravidlá voľby pápeža, teda konkláve.
Keby sa pri prvom konkláve v 20. storočí dodržal pôst, prítomní kardináli mohli byť ušetrení otravy jedlom. Až na preláta z Rakúska, ktorý nejedol polievku pochádzajúcu z hrnca kontaminovaného medenkou, sa všetci priotrávili.
Najkratšie konkláve sa uskutočnilo v roku 1503, keď na zvolenie nového pápeža Júliusa II. potrebovalo 38 kardinálov len niekoľko hodín. Do konkláve vstúpili 31. októbra, k volebným urnám išli nasledujúci deň na Sviatok všetkých svätých a nový pápež bol zvolený pomerom hlasov 36 ku 2.
V 20. a 21. storočí konkláve trvali vždy len niekoľko dní. Najviac času, a to 5 dní a 14 hlasovaní, potrebovali kardináli v roku 1922. Výsledkom voľby bol nový pápež Pius XI.
V prípade jeho nástupcu Pia XII. v roku 1939 boli voľby rozhodnuté už v treťom kole hlasovania po 20 hodinách. Aj v prípade nemeckého pápeža Benedikta XVI. v apríli 2005 kardináli konali rýchlo: po 26 hodinách a štyroch kolách hlasovania bolo o pápežovi z Bavorska rozhodnuté. O osem rokov neskôr potrebovali kardináli len jedno kolo hlasovania navyše a 13. marca večer vstúpil bývalý kardinál Jorge Mario Bergoglio ako nový pápež František na Balkón požehnaní Baziliky svätého Petra.
Výsledok voľby pápeža signalizuje verejnosti dym z komína na streche Sixtínskej kaplnky. Od roku 1878 sa čierny dym používa na signalizáciu neúspešného výsledku volieb a biely dym zas hovorí o zvolení novej hlavy Katolíckej cirkvi. Dym pochádza z pece, ktorá je v Sixtínskej kaplnke zriadená špeciálne pre konkláve a v ktorej sa volebné lístky po každom kole hlasovania spaľujú s prímesou chemikálií.
Svetelné podmienky a prísady použité na farbu dymu však nie vždy umožňovali vyvodiť presné závery. Pred zvolením pápeža Jána Pavla II. v roku 1978 a Benedikta XVI. v roku 2005 zmiatol pozorovateľov sivý dym. Od roku 2005 je nainštalovaná druhá pec na elektrický pohon. Namiesto vlhkej slamy, smoly alebo sadzí, ktoré sa tradične používali na výrobu fumus niger (čierneho dymu), sa teraz používajú náplne obsahujúce chemikálie: chloristan draselný, antracén a síra vytvárajú čierny dym, kým chlorečnan draselný, laktóza a stromová živica vytvárajú biely dym, fumus albus.
Kaplnka pomenovaná po svojom staviteľovi Sixtovi IV. bola na voľbu pápeža po prvýkrát použitá v roku 1484, spočiatku len ako salónik pre kardinálov počas konkláve, zatiaľ čo samotná voľba sa konala v inej kaplnke. Dlhá klenutá budova sa nachádza severne od Baziliky svätého Petra a je súčasťou Apoštolského paláca. Sixtínska kaplnka sa stala svetoznámou vďaka Michelangelovým stropným freskám zobrazujúcim scény stvorenia sveta a jeho Posledný súd v prednej časti. Túto scénu mal pred očami pápež Gregor XV., keď v rokoch 1621 – 1622 počas reorganizácie konkláve vybral Sixtínsku kaplnku za miesto volieb nového pápeža. Kardináli stoja pred Sudcom sveta a majú pred očami víziu neba a pekla, keď skladajú prísahu v latinčine:
Testor Christum Dominum, qui me iudicaturus est, me eum eligere, quem secundum Deum iudico eligi debere.
Vo voľnom preklade:
Volám Krista Pána, ktorý ma bude súdiť, za svedka, že zvolím toho, o kom si myslím, že má byť zvolený podľa Božej vôle.
Sixtínska kaplnka je povinným miestom pre pápežské voľby až od roku 1996, a to na základe apoštolskej konštitúcie Universi Dominici gregis pápeža Jána Pavla II. Dokument o pápežskej voľbe dáva celému procesu duchovný rozmer a formuje ho do jednej veľkej liturgie.
A odkedy nosia pápeži bielu sutanu? Od roku 1566, keď kardináli zvolili za pápeža dominikána Pia V. Aj ako pápež si jednoducho ponechal svoje biele dominikánske rúcho, čím chcel aj navonok vyjadriť svoj úmysel pokračovať v prísnej mníšskej askéze. Stala sa z toho biela sutana, ktorú pápeži nosia dodnes. Zaujímavosťou je právo nosiť bielu farbu počas návštevy pápeža, ktoré má dokonca aj svoj vlastný názov: privilege du blanc alebo privilegio del bianco. Táto tradícia umožňuje ženským členkám niektorých katolíckych kráľovských rodín obliecť sa celé do bieleho na pápežskej audiencii, kanonizácii alebo pápežskej svätej omši.
Spracoval Rastislav Čižik.
