Má mať človek právo nechať vymazať svoje meno z krstnej matriky? Spor medzi belgickým úradom na ochranu osobných údajov a diecézou Gent sa dostal až pred Súdny dvor Európskej únie. Generálna advokátka pripustila, že GDPR sa môže vzťahovať aj na krstné matriky a za určitých okolností môže vzniknúť právo na vymazanie osobných údajov. Európski biskupi varujú, že takýto prístup by mohol zasiahnuť do fungovania Cirkvi aj jej chápania sviatostí.
Prípad sa začal požiadavkou Belgičana, ktorý bol ako dieťa pokrstený v Katolíckej cirkvi. Neskôr požiadal diecézu Gent, aby zo všetkých fyzických aj elektronických matrík a archívov odstránila údaje, ktoré sa ho týkajú.
Diecéza jeho odchod z Cirkvi zaznamenala v krstnej matrike. Jeho údaje prečiarkla, ponechala ich však čitateľné. Muž s takýmto riešením nesúhlasil a obrátil sa na belgický úrad na ochranu osobných údajov. Ten nariadil diecéze osobné údaje vymazať.
Diecéza rozhodnutie napadla na súde a belgický súd sa následne obrátil na Súdny dvor Európskej únie. Ten má vyriešiť otázku, ktorá môže mať dôsledky aj za hranicami Belgicka: vzťahuje sa právo na vymazanie podľa GDPR aj na údaje zapísané v krstných matrikách? A stačí namiesto vymazania uviesť pri mene poznámku, že človek z Cirkvi vystúpil?
Generálna advokátka: GDPR platí aj pre krstné matriky
Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Laila Medinová zverejnila svoje stanovisko 1. októbra. Dospela k záveru, že krstná matrika obsahuje štruktúrovaný súbor osobných údajov a spadá preto pod GDPR. Samotná autonómia cirkví podľa nej neznamená, že by boli krstné matriky z pôsobnosti európskych pravidiel ochrany osobných údajov vyňaté.
To však ešte neznamená, že každý, kto o to požiada, musí byť z matriky automaticky vymazaný.
Ak človek formálne namietne proti ďalšiemu spracovaniu svojich údajov, cirkev by podľa Medinovej musela preukázať, že má závažné oprávnené dôvody na ich ďalšie uchovávanie. Jedným z nich môže byť podľa generálnej advokátky práve riadne vysluhovanie sviatostí.
Katolícka cirkev napríklad učí, že krst možno prijať iba raz. Informácia o tom, že človek už bol pokrstený, preto nie je iba historickým údajom, ale má praktické dôsledky pri ďalšom vysluhovaní sviatostí. Aj samotný Súdny dvor v tlačovej správe k stanovisku pripomína, že záznam pomáha zabrániť tomu, aby bol človek pokrstený druhýkrát.
Medinová však navrhuje, aby sa prípady posudzovali individuálne. Národný súd by mal v konkrétnom prípade porovnať právo človeka na súkromie, ochranu osobných údajov a slobodu myslenia, svedomia a náboženstva s autonómiou cirkvi a jej vlastnou náboženskou slobodou.
Prečiarknutie mena nemusí stačiť
Generálna advokátka sa zaoberala aj otázkou, čo by „vymazanie“ v starej papierovej matrike vôbec znamenalo.
Ak súd dospeje k záveru, že Cirkev nemá dostatočný právny dôvod na ďalšie uchovávanie osobných údajov, podľa Medinovej nestačí meno iba prečiarknuť a vedľa neho zapísať, že človek z Cirkvi vystúpil, pokiaľ údaje zostávajú čitateľné.
Neznamená to však, že by sa z historických matrík museli vytrhávať celé strany. Údaje by podľa jej návrhu mali byť zakryté tak, aby človek už nebol identifikovateľný. Zároveň by mohla zostať zachovaná informácia, že určitom mieste a v určitom čase sa krst uskutočnil.
Stanovisko zároveň pripúšťa ďalšiu možnosť. Cirkev by za splnenia prísnych podmienok mohla argumentovať potrebou archivácie vo verejnom záujme alebo historickým výskumom. Generálna advokátka však zdôrazňuje, že ani tento dôvod nemožno aplikovať automaticky. Musel by skutočne slúžiť spoločnosti a rešpektovať zásadu minimalizácie údajov.
Biskupi: krstná matrika nie je zoznam členov
Na stanovisko ostro reagovala Komisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE). Upozornila, že navrhované riešenie by mohlo vytvoriť značnú právnu neistotu pre cirkevné inštitúcie vo všetkých členských štátoch EÚ.
Biskupi namietajú najmä proti odmietnutiu riešenia, pri ktorom sa samotný zápis zachová a k nemu sa doplní poznámka vyjadrujúca vôľu človeka nebyť naďalej spájaný s Cirkvou.
Podľa COMECE totiž odstránením mena a priezviska pokrsteného človeka stráca samotný záznam o krste veľkú časť svojho významu a účelu. Krstné matriky pritom označuje za jednu zo základných súčastí vnútorného fungovania Cirkvi.
Spor je však hlbší než otázka vedenia administratívy.
COMECE už v septembri upozornila, že Katolícka cirkev nepovažuje krst iba za historickú udalosť, ktorá sa raz odohrala a následne bola zapísaná do knihy. Záznam podľa nej vyjadruje aj to, čomu Cirkev o krste verí – že vytvára trvalé puto a nemožno ho opakovať.
Z pohľadu Cirkvi preto krstná matrika nie je členským zoznamom, z ktorého sa človek po odchode z organizácie jednoducho vyčiarkne. COMECE tvrdí, že právo človeka nebyť naďalej považovaný za katolíka nemožno automaticky zamieňať s požiadavkou, aby Cirkev spätne zmenila historický záznam o prijatom krste.
Čo by vymazanie spôsobilo pri ďalších sviatostiach
Biskupi poukazujú aj na veľmi praktické problémy.
Do krstnej matriky sa nezapisuje iba krst. Postupne sa do nej zaznamenávajú aj ďalšie skutočnosti dôležité pre sviatostný život človeka. COMECE preto upozorňuje, že úplné vymazávanie údajov by mohlo skomplikovať overovanie, či človek už prijal sviatosť, ktorú nemožno opakovať, alebo či spĺňa podmienky na ďalšie úkony v Cirkvi.
Príkladom je birmovanie, ktoré je okrem iného podmienkou na prevzatie úlohy krstného rodiča. Význam má aj údaj o uzavretom manželstve. Cirkev musí vedieť, či človeku nebráni existujúce manželské puto uzavrieť ďalšie manželstvo alebo prijať záväzky, ktoré predpokladajú slobodný stav.
COMECE upozorňuje aj na situáciu človeka, ktorý Cirkev opustí, požiada o odstránenie všetkých údajov a po rokoch sa rozhodne vrátiť. Ak by historické doklady o prijatom krste či ďalších sviatostiach prestali existovať, Cirkev by musela riešiť, ako tieto skutočnosti spätne preukázať.
Výsledok však môže byť významný aj mimo Belgicka. Súdny dvor totiž odpovedá na otázky týkajúce sa výkladu európskeho práva a jeho rozhodnutie bude relevantné aj pre vnútroštátne súdy, ktoré by v budúcnosti riešili podobný spor.
Prípad z Gentu tak v súvislosti s GDPR otvára zaujímavú otázku: Kde je hranica medzi právom jednotlivca rozhodovať o svojich osobných údajoch a právom náboženského spoločenstva uchovávať záznam o udalosti, ktorú podľa svojho kolektívneho presvedčenia nemožno anulovať?
