Svätá Faustína Kowalská, ktorú si Rímskokatolícka cirkev pripomína 5. októbra, je jednou z najväčších mystičiek 20. storočia a známou apoštolkou Božieho milosrdenstva.
Narodila sa 25. augusta 1905 v malej dedinke Głogowiec blízko poľského mesta Łódź ako tretie z desiatich detí v chudobnej roľníckej rodine. Pri svätom krste dostala meno Helena.
Už od mladosti sa v Heleninom živote prejavovala silná túžba po duchovnom živote. Vo veku siedmich rokov prvýkrát pocítila rehoľné povolanie, ktoré v nej postupne dozrievalo. Po skončení základnej školy a prijatí prvého svätého prijímania chcela vstúpiť do kláštora, no rodičia jej nedali súhlas. Počas dospievania pracovala ako slúžka v rôznych domácnostiach v Aleksandrowe, Łodźi a Ostrówku, aby finančne podporila rodinu.
Napriek ťažkostiam sa mladá Helena túžby po rehoľnom živote nevzdala. V roku 1924 mala víziu trpiaceho Krista, ktorá ju definitívne nasmerovala k Bohu. O rok neskôr 1. augusta 1925 vstúpila do Kongregácie sestier našej Panej Milosrdenstva a prijala rehoľné meno sestra Mária Faustína.
Sestra Faustína strávila v kongregácii 13 rokov, pracovala ako kuchárka, záhradníčka a vrátnička v rôznych komunitách vo Varšave, Plocku a Vilniuse. Navonok sa jej život zdal jednoduchý a nenápadný, no v jej srdci prebiehal intenzívny duchovný zápas. Faustína mala mimoriadnu schopnosť mystického videnia a osobných stretnutí s Kristom. Tieto mystické skúsenosti zahŕňali zjavenia, stigmy, bilokáciu a dar prorockého slova.
Napriek týmto mimoriadnym darom Faustína vždy zdôrazňovala, že skutočná svätosť nespočíva v mimoriadnych milostiach, ale v dokonalej jednote s Božou vôľou. Vo svojom denníku napísala: „Ani milosti, ani zjavenia, ani vytrženia, ani dary dané duši ju neurobia dokonalou, ale je to intímna jednota duše s Bohom. Tieto dary sú len ozdobami duše, no netvoria jej podstatu ani dokonalosť. Moja svätosť a dokonalosť spočíva v tesnej jednote mojej vôle s Božou vôľou.“ (Denník 1107)
Najväčšou úlohou sestry Faustíny bolo šírenie posolstva o Božom milosrdenstve. Kristus jej zjavil, že má byť jeho apoštolkou a „sekretárkou“ Božieho milosrdenstva. V denníku sestry Faustíny sa uvádza Kristovo posolstvo: „V Starej zmluve som k svojmu ľudu posielal prorokov s bleskami. Dnes posielam teba s mojím milosrdenstvom k celému ľudstvu. Nechcem trestať trpiace ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a pritisnúť k svojmu milosrdnému Srdcu.“(Denník 1588)
Jej poslanie zahŕňalo tri hlavné úlohy:
1. Pripomenúť svetu pravdu o Božej milosrdnej láske ku každému človeku, ktorú zjavuje Písmo.
2. Vyprosovať Božie milosrdenstvo pre celý svet, najmä pre hriešnikov, prostredníctvom nových foriem zbožnosti, ktoré jej zveril Kristus. Patrí medzi ne uctievanie obrazu Božieho milosrdenstva s nápisom Ježišu, dôverujem Ti, sviatok Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci), Korunka k Božiemu milosrdenstvu a modlitba v Hodine milosrdenstva (15:00 hod.)
3. Založiť apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva, ktoré má šíriť a vyprosovať Božie milosrdenstvo pre svet a usilovať sa o kresťanskú dokonalosť. Toto hnutie dnes zahŕňa rôzne náboženské kongregácie, laické inštitúty a komunity po celom svete, ktoré pokračujú v šírení tohto posolstva.
Na priamu žiadosť Ježiša a svojich duchovných vodcov sestra Faustína zaznamenala svoje zjavenia a duchovné zážitky v denníku, ktorý neskôr vyšiel pod názvom Božie milosrdenstvo v mojej duši.
Sestra Faustína zomrela 5. októbra 1938 vo veku 33 rokov na tuberkulózu a následky ďalších utrpení, ktoré s pokorou a láskou obetovala za hriešnikov. Po smrti sestry Faustíny začala úcta k Božiemu milosrdenstvu rásť a jej denník sa stal príručkou pre milióny veriacich po celom svete.
Pápež Ján Pavol II., ktorý sám pochádzal z Poľska a mal hlbokú úctu k sestre Faustíne, ju 18. apríla 1993 blahorečil a 30. apríla 2000 vyhlásil za svätú. Jej telesné pozostatky odpočívajú v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewnikách, kde si ju prichádzajú uctiť tisíce pútnikov z celého sveta.
