Po skončení apoštolskej cesty do Uruguaja, Argentíny a Peru odpovedal pápež Lev XIV. na otázky novinárov počas spiatočného letu z Limy do Ríma. Približne 45-minútová tlačová konferencia sa uskutočnila v pondelok 16. novembra.
Okrem svojho zdravotného stavu a medzinárodnej politiky sa pápež venoval aj témam, ktoré v posledných rokoch vyvolávajú diskusie v Katolíckej cirkvi. Novinárov zaujímalo, či plánuje zmeniť pravidlá slávenia tradičnej latinskej omše a či pripúšťa vysviacku ženatých mužov v oblastiach s nedostatkom kňazov.
V oboch prípadoch Lev XIV. zdôraznil, že jeho prioritou je jednota Cirkvi.
Tradičná latinská omša
Francúzsky novinár Jean-Marie Guénois z denníka Le Figaro sa pápeža opýtal, či uvažuje o zmiernení pravidiel dokumentu Traditionis custodes.
Tento dokument vydal pápež František v júli 2021. Výrazne ním obmedzil možnosti slávenia omše podľa Rímskeho misála z roku 1962, teda podľa liturgických kníh používaných pred reformou po Druhom vatikánskom koncile.
Lev XIV. na otázku odpovedal jednoznačne:
„Traditionis custodes je rozhodnutie pápeža Františka a budeme sa ním naďalej riadiť.“
Zároveň pripomenul, že dokument umožňuje udeľovanie výnimiek, na základe ktorých sa tradičná omša môže naďalej sláviť.
„Pre jednotu Cirkvi drvivá väčšina katolíkov na celom svete slávi liturgiu podľa obradu Druhého vatikánskeho koncilu, Pavla VI., a budeme v tom pokračovať,“ uviedol pápež.
Dodal, že tí, ktorí chcú sláviť omšu podľa staršieho misála, majú možnosť požiadať o príslušnú výnimku.
Jeho odpoveď tak potvrdzuje pokračovanie súčasných pravidiel. Pápež neoznámil ich sprísnenie ani zmiernenie.
Dokument Traditionis custodes zveruje povoľovanie slávenia staršej formy rímskej liturgie diecéznym biskupom podľa pravidiel Apoštolskej stolice. V niektorých prípadoch je potrebné aj povolenie Vatikánu.
Ženatí kňazi?
Ďalšia otázka sa týkala nedostatku kňazov v Amazónii.
Novinár Gerry O’Connell z časopisu America pripomenul návrh, o ktorom sa diskutovalo počas Amazonskej synody v roku 2019. Išlo o možnosť vysvätiť za kňazov starších ženatých mužov osvedčenej viery, označovaných latinským výrazom viri probati.
Takéto riešenie by mohlo pomôcť najmä odľahlým komunitám, kde veriaci nemajú pravidelný prístup k Eucharistii.
Lev XIV., ktorý dlhé roky pôsobil ako misionár a neskôr biskup v Peru, pripustil, že nedostatok kňazov predstavuje vážny problém.
Pripomenul však aj pozitívnu skúsenosť zo severného Peru. Keď tam v roku 1985 začínal pôsobiť, medzi augustiniánmi bolo približne 15 až 20 Američanov a iba dvaja Peruánci. Dnes tam podľa jeho slov pôsobí približne 35 peruánskych augustiniánov.
Pápež preto upozornil na význam podpory miestnych povolaní a kvalitnej formácie budúcich kňazov.
K samotnému návrhu vysviacky ženatých mužov povedal, že ide o jednu z možných odpovedí na nedostatok duchovných, no určite nie o jedinú.
Zároveň upozornil, že v niektorých častiach Cirkvi by takéto rozhodnutie mohlo vyvolať rozdelenie, pretože neexistuje všeobecná zhoda na jeho prijatí.
„Jednou z mojich priorít je predovšetkým podporovať jednotu a spoločenstvo medzi nami ako členmi Cirkvi,“ vysvetlil.
Podľa pápeža je potrebné ďalej počúvať Ducha Svätého a viesť spoločné rozlišovanie. Nevylúčil, že v budúcnosti môžu prísť určité zmeny.
„Možno sa v budúcnosti niektoré veci zmenia,“ pripustil.
Nateraz však považuje za dôležitejšie uzdravovať rozdelenia a zbližovať ľudí v Cirkvi.
Otázku ženatých kňazov označil za komplikovanú a zdôraznil, že prípadné rozhodnutia si vyžiadajú čas.
Celibát a rôzne tradície
Pri diskusii o celibáte je dôležité rozlišovať medzi praxou latinskej Cirkvi a východných katolíckych cirkví.
V latinskej Cirkvi sa za kňazov spravidla vysväcujú slobodní muži, ktorí prijímajú záväzok celibátu. Existujú však aj osobitné výnimky.
Vo východných katolíckych cirkvách vrátane Gréckokatolíckej cirkvi je dlhodobo zachovaná tradícia vysviacky ženatých mužov za diakonov a kňazov. Biskupi sa vyberajú z celibátnych duchovných.
Obe tradície sú súčasťou Katolíckej cirkvi.
Kňazský celibát preto nemožno zamieňať za nemennú dogmu. Ide o cirkevnú disciplínu, ktorá sa v jednotlivých tradíciách odlišuje. Zároveň platí, že po prijatí kňazskej vysviacky už duchovný nemôže uzavrieť manželstvo.
Otázka, o ktorej hovoril Lev XIV., sa teda týkala možného rozšírenia vysviacky ženatých mužov v latinskej Cirkvi, predovšetkým v oblastiach s nedostatkom kňazov.
Jednota Cirkvi ako priorita
Odpovede Leva XIV. naznačujú, že v najbližšom období neplánuje zásadné zmeny v týchto dvoch oblastiach.
Pri tradičnej latinskej omši potvrdil pokračovanie pravidiel svojho predchodcu. Pri otázke ženatých kňazov ponechal priestor na ďalšiu diskusiu, no upozornil na možné napätie, ktoré by zmena mohla vyvolať.
Pápež pritom opakovane zdôraznil potrebu prekonávať rozdelenia v Cirkvi. Podľa jeho slov je súčasťou jeho služby uzdravovať vzťahy a privádzať ľudí k vzájomnému porozumeniu.
„Najprv sa spojme. Zamyslime sa nad tým, čo považujeme za priority, a potom uvidíme, ako pokračovať,“ povedal novinárom.
(Vatican News)
