Vo veku 94 rokov zomrela Ludmila Javorová, jedna z najvýraznejších osobností československej podzemnej cirkvi. Zomrela 17. septembra nadránom v hospici v Rajhrade pri Brne. Počas komunistického režimu patrila k najbližším spolupracovníkom biskupa takzvanej podzemnej cirkvi Felixa Maria Davídka, ktorý ju v decembri 1970 tajne vysvätil najprv za diakona a následne za kňaza. Katolícka cirkev neskôr konštatovala neplatnosť tejto vysviacky.
Javorová sa narodila 31. januára 1932 v Chrliciach pri Brne ako jedno z desiatich detí v silne veriacej rodine. S Davídkom sa poznala už od detstva. Po jeho návrate zo štrnásťročného väzenia sa zapojila do činnosti spoločenstva Koinótés, ktoré v podmienkach komunistického prenasledovania budovalo tajné cirkevné štruktúry.
Javorová pomáhala organizovať stretnutia a vzdelávanie, udržiavala kontakty medzi členmi podzemnej cirkvi a podľa svojich neskorších spomienok sledovala aj pohyb príslušníkov ŠtB, ktorí Davídkov okruh monitorovali. Sama bola opakovane vypočúvaná, nikoho však neprezradila.
Vysviacka mala súvisieť so službou väzneným ženám
Jednou z najspornejších kapitol jej života sa stal koniec roka 1970. Na stretnutí podzemnej cirkvi v Kobeřiciach pri Brne sa diskutovalo aj o možnosti vysviacky žien. Táto otázka vyvolala medzi členmi spoločenstva vážny spor.
Davídek následne Javorovú tajne vysvätil za diakona a kňaza. Svoje rozhodnutie spájal s mimoriadnymi podmienkami prenasledovanej cirkvi a s potrebou duchovnej služby ženám vo väzniciach a pracovných táboroch, ku ktorým sa kňazi nemohli dostať. Javorová nemala ako kňaz pôsobiť verejne. Aj oficiálne vyjadrenie Brnianskeho biskupstva pri jej úmrtí pripomína jej pôsobenie v podzemnej cirkvi a službu spojenú so ženskými väznicami a pracovnými tábormi.
Sama neskôr uviedla, že pred rozhodnutím si vyžiadala noc na rozmyslenie. Na druhý deň Davídkovi oznámila, že je pripravená túto úlohu prijať, aj keby pre ňu mala skončiť vo väzení.
Vysviacka však vyvolávala rozpory už v samotnom spoločenstve Koinótés. Javorová neskôr opisovala, že ju niektorí tajne vysvätení kňazi podrobili náročnému vypočúvaniu, aby zistili, či sa vysviacka skutočne uskutočnila.
Vatikán jej vysviacku neuznal
Po páde komunistického režimu sa informácia o jej tajnej vysviacke dostala na verejnosť. Katolícka cirkev ju však nepovažovala za platne vysväteného kňaza. V roku 1996 jej na Brnianskom biskupstve oznámili, že kňazskú službu vykonávať nemôže.
Postoj Katolíckej cirkvi k tejto otázke zhrňuje Apoštolský list Jána Pavla II. Ordinatio sacerdotalis z roku 1994 uvádza, že Cirkev nemá právomoc udeľovať kňazskú vysviacku ženám. Kongregácia pre náuku viery v roku 1995 potvrdila, že toto učenie treba definitívne prijať.
Javorová sa však svojho presvedčenia, že prijala kňazské povolanie, do konca života nevzdala. Kriticky vnímala najmä spôsob, akým sa o jej prípade po páde komunizmu rozhodovalo.
„Márne hľadám odpoveď na to, že nikoho v mojej cirkvi nezaujímali okolnosti, za ktorých bolo rozhodnuté o vysviacke, kde som vzala istotu tejto charizmy a ako som s touto službou nakladala,“ povedala neskôr. Namietala, že sa postupovalo výlučne podľa práva a bez hlbšieho rozhovoru o jej skúsenosti.
Spomínala tiež na chvíľu, keď dostala dokument zakazujúci jej kňazskú službu. „Keď som dostala papier, na ktorom stálo, že sa mi všetko zakazuje a že je všetko neplatné, ani sa ma to nedotklo,“ uviedla. Odmietla však podpísať záväzok, že o svojej skúsenosti nebude hovoriť.
O úlohe žien v Cirkvi hovorila až do vysokého veku
Po revolúcii Javorová pôsobila ako učiteľka náboženstva vo farnosti Brno-Židenice a zostala aktívna v cirkevnom živote. Verejne vystupovala aj v diskusiách o postavení žien v Katolíckej cirkvi.
„Je potrebné pracovať na tom, aby žena dostala určité pevné miesto v Cirkvi, kde môže rozvíjať svoje dary, pretože sú to Božie dary a zostávajú ležať úhorom,“ povedala v rozhlasovom dokumente Ona je kněz, ktorý jej v roku 2023 venoval Český rozhlas Vltava.
Svoj život a skúsenosť podzemnej cirkvi priblížila aj v knižnom rozhovore so saleziánom Zdeňkom Jančaříkom Ty jsi kněz navěky, ktorý vyšiel v roku 2020.
Na Ludmilu Javorovú po jej smrti spomína aj brniansky biskup Mons. Pavel Konzbul. Označil ju za významnú osobnosť diecézy a vyzdvihol jej vzdelanosť, záujem o život Cirkvi a dlhoročnú službu vo farnosti. Niekoľko týždňov pred smrťou ju navštívil v nemocnici. Stretnutie označil za veľmi osobné a obohacujúce a Javorovú za mimoriadnu ženu, ktorá zasvätila život službe druhým a Cirkvi.
Javorová pritom svoj príbeh nevnímala predovšetkým ako zápas proti Cirkvi. Zdôrazňovala, že otázka služby žien by podľa nej nemala niesť „pečať boja, ale poslania“.
„Muselo sa to stať v takej dobe, pretože inak by sa to nestalo. Prečo som to bola ja? Neviem, to vie Pán Boh,“ povedala pri spätnom pohľade na svoje rozhodnutie.
(cirkev.cz)
