Už o niekoľko dní sa pápež Lev XIV. vydá na svoju prvú apoštolskú cestu, ktorá ho zavedie do Turecka a následne do Libanonu. Ide o podujatie, ktoré vzbudzuje veľkú pozornosť nielen pre diplomatický kontext, ale aj pre duchovný a ekumenický rozmer.
Hlavným dôvodom je oslava 1700. výročia Nicejského koncilu, ktorý sa v roku 325 stal prvým z pilierov pravovernej náuky. Zároveň pôjde o ojedinelú príležitosť pre malú a rozptýlenú kresťanskú komunitu v Turecku stretnúť svojho pastiera a posilniť si vedomie spolupatričnosti.
Paradox
V Turecku dnes žije 50- až 100-tisíc kresťanov všetkých denominácií. V krajine s 85 miliónmi obyvateľov tak ide o takú malú menšinu, že podľa odborníka Otmara Oehringa „mnohí Turci nikdy vedome kresťana nestretli“. Táto skutočnosť prináša zvláštny paradox. Na jednej strane pôsobí ako forma ochrany – nenápadná komunita nevyvoláva v spoločnosti obavy ani napätie. Na druhej strane štát nepovažuje za potrebné výraznejšie zasahovať do jej života, čo vytvára priestor na pokojné pôsobenie.
Kresťanské skupiny v krajine sú rôznej proveniencie a identity. Katolíci tvoria najmä levantské rodiny európskeho pôvodu, potom Arméni, Sýrčania, Chaldejci, ale aj mnohí prisťahovalci z Afriky a Ázie.
Najväčšia koncentrácia kresťanov je v Istanbule, Izmire, Mersine, Antiochii a v okolí Efezu. Istanbul ako kultúrne centrum krajiny je domovom nielen katolíkov, ale aj veľkej pravoslávnej komunity pod vedením ekumenického patriarchu Bartolomeja, ako i viacerých protestantských zborov.
Kapucín Paolo Pugliese, ktorý v Turecku strávil dovedna dvanásť rokov, hovorí, že miestna Cirkev je „malá, ale pestrá, s jasnou identitou, ktorú rešpektujú aj vďaka tomu, že za ňou stojí pápež“.
Salesián Nicola Masedu, farár Katedrály Ducha Svätého v Istanbule, dodáva, že medzinárodná skladba veriacich vyvoláva živý záujem nielen u kresťanov, ale aj medzi mnohými Turkami. Niektorí miestni ľudia sa podľa jeho slov rozhodli pre prípravu na krst, pretože objavili kresťanské korene vo vlastnej rodine alebo ich jednoducho priťahuje kresťanská spiritualita.
Vzdelanie a sociálne služby
Hoci turecké zákony nepriznávajú cirkvi právnu subjektivitu, jej starobylé a kvalitné diela stále fungujú v prospech celej spoločnosti. Najväčší dosah majú školy, ktoré vznikli v čase, keď v krajine pôsobili francúzske, talianske či rakúske rehole. Patria medzi najprestížnejšie školy v krajine a dodnes vzdelávajú budúcich lekárov, diplomatov či podnikateľov.
Silnou stránkou je aj sociálna a zdravotná starostlivosť počnúc opatrovateľskými domovmi až po známe psychiatrické zariadenie v Istanbule, ktoré rovnako slúži širokej verejnosti. Niektoré služby fungujú „potichu“, a to najmä cez Caritas alebo menšie farské iniciatívy. V krajine, kde sa komunity musia opierať najmä samy o seba, ide o dôležitý prejav kresťanskej solidarity.
Očakávania od pápežskej cesty
Pri príležitosti výročia Nicejského koncilu sa pápež stretne s predstaviteľmi rôznych kresťanských tradícií a zúčastní sa na spoločnom pripomenutí historického koncilu. Otmar Oehring upozorňuje, že nejde o politickú cestu, ale o púť s jasným duchovným cieľom: „Toto výročie je prirodzeným dôvodom, prečo pápež prichádza do Turecka ako na svoju prvú zahraničnú cestu.“
Program však dopĺňajú aj stretnutia so štátnymi predstaviteľmi a predstaviteľmi islamu. Z diplomatického hľadiska je dôležité, že pápež nenavštívi Hagiu Sofiu, ktorá bola pred niekoľkými rokmi znovu zmenená na mešitu. Podľa Oehringa je to „protokolárne rozumné riešenie“, pretože návšteva Hagie Sofie by v sebe niesla veľký historický a politický náboj. Namiesto toho Svätý Otec navštívi Ahmedovu (Modrú) mešitu, najvýznamnejšiu osmanskú sakrálnu stavbu.
Kresťanské komunity v krajine očakávajú aj jeden veľmi konkrétny výsledok: spoločný dátum Veľkej noci medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Ide o tému, ktorá sa v Turecku ozýva už dlho a práve teraz sa zdá opäť aktuálna. „Ak by sa to podarilo, pre kresťanov v celom regióne by to bol obrovský posun,“ hovorí Oehring.
Libanon
Kardinál Kurt Koch, ktorý vo Vatikáne zodpovedá za ekumenické vzťahy, pripomína, že Nicejský koncil je „spoločným duchovným dedičstvom všetkých kresťanov“, pretože sa konal v čase, keď Cirkev ešte nebola rozdelená. Nicejský symbol viery ostáva dodnes základom pre všetky veľké kresťanské tradície.
Po návšteve Turecka bude pápež pokračovať do Libanonu, kde sa kresťania ocitli v ťažkej hospodárskej a spoločenskej situácii. Kardinál Koch hodnotí cestu ako „gesto sympatie a solidarity“ voči krajinám, ktoré zápasia s napätím, ekonomickým úpadkom či migračnými vlnami. Lev XIV. bude podľa neho povzbudením pre všetkých, ktorí sa aj uprostred neistoty usilujú o pokoj, dialóg a spoločné dobro.
Podľa Vatican News spracoval Rastislav Čižik.
