Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. (Lk 2,15-20)
Celé týždne máme uši a oči plné Vianoc. Usilovná reklama nás presviedčala, čo všetko treba, aby boli „šťastné a veselé“… a aby to neboli Vianoce. Vidíme, ako sa nenápadne, no neúprosne vytráca ich podstata, teda že Vianoce sú náboženský sviatok, oslava narodenia Spasiteľa – Boha, ktorý sa stal človekom, aby nás zbavil hrôzy smrti a priviedol do života Božích detí.
Aspoň pre veriacich sa to zdá samozrejmé. Ale nie je. Stačí si pozrieť vianočné pozdravy, čoraz viac pripomínajúce časy totality so smrekovými vetvičkami, snehuliakmi, prskavkami a farebnými ozdobami. A s idylickou zimnou krajinou v pozadí.
Sviatky zimy, gastronomické preteky, lyžovačka na horách – to všetko sú krásne veci, ale nie Vianoce. Toto vyprázdnenie volá po novej evanjelizácii, po ohlasovaní pravého zmyslu vianočných udalostí a ich slávenia. Veď aj toto ohlasovanie patrí k podstate Vianoc, ako nám to ukazujú pastieri.
Pastieri sa ponáhľali, aby zakúsili, čo im bolo povedané, teda aby sa informácia stala zážitkom. My sa obyčajne ponáhľame opačným smerom – od vypočutia Božej zvesti, evanjelia, späť pod lavínu svojich uponáhľaných starostí. Aby sme čím skôr zabudli. Božia správa, akokoľvek úžasné veci nám oznamuje, už nespôsobuje úžas.
Duchovnými potratmi, pri ktorých sa vypočuté Božie slovo v našom prípade nestalo telom, sa postupne stal náš sluch sterilný. Zaznie i odznie, no nič nepočne. Betlehemčania sa nad slovami pastierov zamýšľali, domysleli význam ich slov, a preto ich naplnil úžas a vzdávanie chvály. Mária neustálym uvažovaním nad tajomnými náznakmi živila svoje kráčanie vo viere. „Zachovávala“ znamená aj to, že sa správala podľa toho, čo jej oznámil Pán.
Zaznávaní pastieri sú príkladom, že na plnenie Božej vôle nie je potrebné spoločenské postavenie, chýr svätosti ani prenikavá inteligencia či veľké množstvo vedomostí. Základom je ochotná, pružná vôľa. Chytro vstať a poponáhľať sa, aby sme sa mohli presvedčiť. Vyčkávanie by im už nevnieslo viac svetla, než ho prinášala žiara nebeských poslov. Aj Mária slová a udalosti v prvom rade zachovávala, riadila sa podľa nich a až potom o ich hlbšom význame premýšľala.
Božie zjavovanie skrýva novosť, radosť, dynamiku. Len sa ňou treba nechať strhnúť. Kráčať vo viere – ako pastieri – a kontemplovať vo viere – ako Mária –, to sú dva vzájomne sa podmieňujúce a doplňujúce spôsoby, ako osobne, bytostne prežívať Božie pôsobenie. Srdce napĺňa radosťou, vďakou a chválou a dáva do pohybu celého človeka, aby sa o prekypujúcu skúsenosť podelil s čím viacerými. Pastieri nezaváhali, a preto ani neoľutovali.
Treba dúfať, že tohoročné Vianoce v nás zapálili aspoň malý ohník. Ak chceme, aby sa rozhorel, treba nabrať odvahu a porozprávať o pravom zmysle Vianoc a ich prínose pre mňa aspoň niekomu z môjho okolia.
