8. november patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi šéfovi nebeského vojska archanjelovi Michalovi a ostatným beztelesným mocnostiam. Preto je tento sviatok opäť pozvaním pozrieť sa na tému anjelov očami Biblie a okuliarmi učenia Cirkvi.
Čo nám hovorí Biblia? Anjeli sú podľa jej svedectva stvorené duchovné bytosti a sú označení podľa svojej úlohy.
Hebrejské slovo malak, jeho grécky ekvivalent aggelos i latinská podoba angelus znamenajú ten, ktorý je poslaný. Písmo nezjavuje podstatu anjelov vo všeobecnosti, ale ukazuje ich v situáciách, keď ľuďom oznamujú určité zámery Boha.
V Starom zákone sú anjeli prítomní prakticky od začiatku, čo na konkrétnych prípadoch vyratúva aj Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 332. Rezonuje najmä prísľub Boha Izraelu: „Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil.“ (Ex 20,23)
Okrem toho tu vyniká Žalm 90, ktorý tiež spomína ochrannú úlohu anjelov. Je zaujímavé, že pri pokúšaní Ježiša citoval Satan práve z tohto žalmu, z čoho možno usúdiť, ako úskočne sa dá biblické učenie o anjeloch vložiť do úplne odlišného kontextu (porov. Lk 4,10).
Za zmienku tiež stojí vzdor Izraela voči Bohu vyjadrený slovami: „Nebudem otročiť!“ (Jer 2,20), ktoré teológovia neskôr vztiahli aj na vzburu anjelov proti svojmu Tvorcovi: „Non serviam!“
Aj v Novom zákone vidíme anjelov sprevádzajúcich Ježiša Krista počas celej jeho pozemskej misie. S jasotom oznamujú jeho narodenie a anjel ho povzbudzuje krátko pred jeho bolestnou smrťou. Jednu z kľúčových výpovedí o anjeloch prináša List Hebrejom: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?“ (1,14)
Tento text jasne zjavuje, čo je úlohou (strážneho) anjela: sprevádzať človeka a zadávať mu správne súradnice na jeho ceste do konečnej destinácie – nebeskej vlasti. Súčasne nás Písmo varuje pred nesprávnym uctievaním anjelov, ktoré by mohlo zatieniť blízkosť Boha v Ježišovi Kristovi (porov. Kol 2,18).
Z týchto viet Božieho slova potom vychádzajú aj úvahy cirkevnej tradície. Na Východe sa téma anjelov bohato pretavila do liturgickej praxe, o čom svedčia nádherné hymny; jeden z nich nesie dokonca aj názov cherubínsky.
Prvá monografia o anjeloch pochádzajúca približne z roku 500 má titul O nebeskej hierarchii a jej autorom je Pseudo-Dionýzius Areopagita. Na základe biblických pomenovaní tu autor rozlišuje tri hierarchie anjelov a v každej z nich tri chóry alebo rády anjelov: serafíni, cherubíni, tróny-panstvá, kniežatstvá, mocnosti-sily, archanjeli, anjeli. Toto delenie neskôr prevzali aj ďalší autori.
Na Západe sa téme anjelov venoval zvlášť svätý Augustín, ale spomenúť treba aj svätého Gregora Veľkého, od ktorého pochádza známa veta: „Jestvovanie anjelov a archanjelov dosvedčuje takmer každá stránka Svätého písma.“ Zrejme tento výrok mal na mysli aj kardinál Charles Journet, keď vyhlásil, že poprieť existenciu svätých anjelov by znamenalo vytrhnúť každú druhú stranu Biblie.
Angelológia, ako nazývame náuku o anjeloch, dosiahla svoj rozkvet hlavne v úvahách scholastických teológov svätého Honoria a svätého Tomáša Akvinského. Práve Anjelský doktor zastával názor, že každý človek dostáva svojho anjela už pri príchode na svet, teda nie až pri krste.
Najmúdrejší dominikán sa popasoval aj s takými témami ako skúška a pád anjelov a hľadal odpoveď na otázku, ako je vôbec možné, že sa časť anjelov vzbúrila voči Bohu. Prichádza k logickému záveru, že zlí anjeli nikdy Boha nevideli – ináč by sa ho nemohli vzdať. V okamihu svojho stvorenia boli síce aj oni šťastní v láske k Bohu, podobne ako prví ľudia v raji.
To však ešte nebola definitívna nadprirodzená blaženosť, ktorú dáva iba videnie Boha a ktorú dosiahli dobrí anjeli tým, že sa rozhodli pre neho. Anjeli majú podľa svätého Tomáša okrem daru rozumu aj vynikajúcu slobodnú vôľu. Práve tá spôsobila, že sa prvým slobodným rozhodnutím nasmerovali definitívne na Boha alebo proti nemu.
Zavrhnutie zlých a blaženosť dobrých anjelov sú podľa tejto scholastickej náuky definitívne a nemenné; učenie cirkevného autora Origena o dočasnom trvaní pekla bolo odsúdené na Piatom všeobecnom sneme v Konštantínopole v roku 553 ako heréza.
Oficiálne cirkevné dokumenty spomínajú anjelov poskromnejšie. Objavujú sa v záveroch Štvrtého lateránskeho koncilu, ktorý sa tejto téme venoval v roku 1215 v kontexte odsúdenia herézy katarov. Tí verili, že stvoriteľom tohto (zlého) sveta je Satan a spása človeka spočíva v radikálnej askéze, teda totálnom zrieknutí sa všetkého svetského ako synonymu zla. Vyjadrenie koncilu, že zvrchovaným Stvoriteľom viditeľného i neviditeľného sveta je Boh, prevzal takmer doslova aj Prvý vatikánsky koncil o šesť a pol storočia neskôr.
Oči Biblie a optika učenia Cirkvi umožňujú vidieť, že anjeli nebudú tie milučké, bacuľaté, okrídlené detičky vznášajúce sa na obláčikoch, hrajúce na harfe či vystreľujúce naslepo šípy lásky.
Anjeli sú mocné duchovné bytosti, ktoré neustále zápasia o našu záchranu pre večný život s Bohom. Zároveň ich bytie svedčí o našej vlastnej obrovskej hodnote v očiach Boha.
Preto Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o anjeloch vo význame ich služby určenej Bohom, pre ktorého sa rozhodli pri svojej prvej slobodnej voľbe. Ak teda anjelov z tohto kontextu vzťahu k Bohu vytrhneme, je nám jasné, kam sme sa dostali. Ocitli sme sa pri tej druhej nešťastnej skupine, ktorá sa na začiatku nerozhodla pre Boha a toto tragické rozhodnutie chce ľstivo podsunúť aj nám.
Ako teda spoznám, či som na správnej ceste? Pomocnú ruku tu podáva svätý farár z Arsu: „Prvým znakom pôsobenia anjelov v našom živote je vedomie prítomnosti milujúceho Boha. Ak som preniknutý touto Božou prítomnosťou, vtedy nebo vstúpilo do môjho života a ja som sa otvoril pre nebo.“
Pre väčšinu kresťanov hrá v tomto procese kľúčovú úlohu modlitba s vierou. Tá najznámejšia k archanjelovi Michalovi pochádza z konca 19. storočia od pápeža Leva XIII., ktorý ju mal napísať krátko po svojej vízii útoku Zlého na Cirkev a nariadil modliť sa ju po každom eucharistickom slávení:
Svätý Michal Archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeského vojska, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
O tom, že i gréckokatolíci na Slovensku si uvedomujú silu kniežaťa nebeského vojska, svedčí aj 65 chrámov (každý ôsmy), ktoré nesú jeho patrocínium. Nezaostávajú ani ostatné denominácie, takže v našej vlasti ide o najčastejšie patrocínium.
