Rímskokatolícka cirkev si 19. decembra pripomína blahoslaveného pápeža Urbana V., vlastným menom Guillame de Grimoard. Bol šiestym pápežom, ktorý sídlil v Avignone, a zároveň predposledným pred návratom pápežov do Ríma.
Narodil sa v roku 1310 na zámku Grisac v južnom Francúzsku, študoval na univerzitách v Montpellieri a Toulouse, kde získal doktorát z cirkevného práva. Vstúpil k benediktínom v Marseille, neskôr bol menovaný za opáta Kláštora svätého Germana v Auxerre a Kláštora svätého Viktora v Marseille. Úspešne pôsobil opakovane ako pápežský legát, čím si získal povesť učeného a pokorného človeka.
Pápežom sa stal prekvapujúco 28. septembra 1362 po smrti Inocenta VI., hoci nebol kardinálom ani biskupom a nezúčastnil sa na konkláve; očividne zavážil jeho asketický život a učenosť. Prijal meno Urban s odôvodnením, že všetci pápeži tohto mena sa stali svätými.
Reformátorské úsilie nového pápeža v cirkevnej správe smerovalo k obnove morálnych a duchovných hodnôt v Cirkvi. Znížil cirkevné desiatky, odmietal pompézny životný štýl kardinálov (sám ako pápež naďalej nosil benediktínsky habit), ako aj akýkoľvek nepotizmus (rodinkárstvo) a energicky bojoval proti zneužívaniu cirkevných majetkov. Uložil trest exkomunikácie každému, kto obťažoval Židov alebo sa pokúsil o ich násilné obrátenie a krst.
Bol zástancom vzdelanosti: podporoval chudobných študentov, zorganizoval pápežskú knižnicu a založil nové univerzity, pričom potvrdil založenie stredoeurópskych univerzít v Krakove (1364), Viedni (1365) i Pécsi (1367), ktoré fungovali podľa ním zreformovaných univerzitných stanov.
Urban V. sa snažil o jednotu Cirkvi a návrat pápežstva do Ríma. V roku 1367 sa mu podarilo dosiahnuť tento cieľ, keď sa v sprievode cisára Karola IV. vrátil do Večného mesta. Tam sa stretol s kardinálom Albornozom, ktorý štrnásť rokov pracoval na upevnení poriadku v Pápežskom štáte. Urban V. sa pokúsil o obnovu zničeného Ríma – zrenovoval Vatikán i Laterán a podporoval výstavbu mesta.
Pontifikát Urbana V. však sprevádzali aj mnohé konflikty. V roku 1363 exkomunikoval Bernabòa Viscontiho, ktorého nazval „zlodejom cirkevných majetkov“, a vyhlásil proti nemu križiacku výpravu. Politické nepokoje v Itálii a konflikty medzi Anglickom a Francúzskom ho však prinútili vrátiť sa do Avignonu v roku 1370. Tento krok mu súčasníci, ako napríklad svätá Brigita Švédska, vyčítali. Táto veľká ctiteľka rímskeho pápežstva mu dokonca predpovedala, že po návrate do Avignonu zakrátko zomrie, čo sa aj naplnilo.
Urban V. zomrel 19. decembra 1370 v Avignone po krátkej a ťažkej chorobe. Pochovali ho napokon v krypte kláštorného Kostola svätého Viktora v Marseille, kde počas Francúzskej revolúcie koncom 18. storočia jeho hrob zničili. Pápež Pius IX. ho v roku 1870 vyhlásil za blahoslaveného ako jediného z pápežov, čo sídlili v Avignone.
