Gréckokatolícka cirkev si 22. januára pripomína svätého apoštola Timoteja, blízkeho spolupracovníka Apoštola národov Pavla. Jeho meno pochádza z gréckeho slova Timotheos, čo znamená ten, ktorý si ctí Boha.
Timotej sa narodil v meste Lystra v maloázijskej provincii Lykaónia (dnes v ruinách neďaleko dediny Kilistra v Turecku). Pochádzal z nábožensky zmiešanej rodiny: otec bol pohan, zatiaľ čo matka Eunika a stará matka Loida (porov. 2 Tim 1,5) boli židovky známe svojou zbožnosťou. Od detstva bol Timotej vychovávaný v poznaní Písma, čo sa neskôr ukázalo ako kľúčové v jeho misijnom poslaní.
Timotejovo obrátenie na kresťanstvo sa spája s prvou misijnou cestou apoštolov Pavla a Barnabáša, keď Pavol zázračne uzdravil chromého muža v Lystre, čo mnohých obyvateľov mesta priviedlo k viere.
Počas druhej Pavlovej misijnej cesty (okolo roku 50) sa Timotej stal jeho verným spoločníkom. Aby Pavol predišiel konfliktom so židmi, ktorí by mohli odmietnuť jeho posolstvo, nechal Timoteja obrezať. Vykonal to napriek tomu, že Jeruzalemský koncil už rozhodol, že pohania obrátení na kresťanstvo nemusia byť obrezaní.
Timotej sprevádzal Pavla a Sílasa na ich ceste do Macedónska, kde pomáhal pri zakladaní cirkevných obcí. Pavol ho vtedy vyslal z Atén do Solúna, aby overil stav tamojšej komunity. Timotej následne priniesol povzbudzujúce správy, ktoré podnietili Pavla k napísaniu Prvého listu Solúnčanom.
Timotej sa ukázal ako mimoriadne spoľahlivý a oddaný spolupracovník, ktorý dokázal riešiť aj delikátne úlohy, napríklad počas Pavlovho pobytu v Efeze (54 – 57) bol Timotej vyslaný do Korintu, aby tam zabezpečil poriadok v cirkevnej obci. Pavol mu často adresoval osobné rady a povzbudenia, ktoré sú zachované v Prvom a Druhom liste Timotejovi. Pavol ho v nich poúča, ako správne vykonávať pastoračný úrad, napomína ho v horlivosti a varuje pred falošnými učiteľmi.
Pavol si Timoteja nesmierne vážil – v Liste Filipanom o ňom doslova píše: „Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.“
Timotej bol spoluautorom viacerých Pavlových listov: Prvého a Druhého listu Solúnčanom, Druhého listu Korinťanom, Listov Filipanom, Kolosanom i Filemonovi. Pravidelne sprevádzal Pavla na cestách vrátane apoštolovho návratu do Jeruzalema v roku 58.
V Druhom liste Timotejovi Pavol tesne pred svojou mučeníckou smrťou žiada Timoteja, aby prišiel za ním do Ríma, kde ho väznili. Tento list odzrkadľuje nielen hlboký duchovný vzťah medzi oboma mužmi, ale aj Pavlovu starosť o budúcnosť Cirkvi.
Podľa tradície sa Timotej po Pavlovej smrti vrátil do Efezu, kde z apoštolovho poverenia pôsobil ako prvý biskup. V roku 97 sa postavil proti pohanskému sprievodu na počesť bohyne Diany, pričom verejne ohlasoval evanjelium. Rozzúrený dav ho napadol, ťažko zranil a ukameňoval na smrť.
Timotejove relikvie preniesli v roku 356 z Efezu do konštantínopolského Chrámu svätých apoštolov, kde ich uložili blízko hrobov svätých Lukáša a Andreja. V 13. storočí boli podľa tradície prevezené do Talianska a uložené v katedrále v Termoli, kde boli opätovne objavené počas reštaurátorských prác v roku 1945.
Svätý Timotej je vzývaným patrónom pri žalúdočných a črevných chorobách.
