Gréckokatolícka cirkev si 20. augusta pripomína svätého proroka Samuela (hebr. vyslyšal Boh), jednu z najvýznamnejších postáv starozákonného obdobia. V dejinách Izraela zohral kľúčovú úlohu ako sudca, prorok a duchovný vodca národa.
Samuel sa narodil do vznešeného efraimského rodu v meste Ráma. Jeho matka Anna, ktorá spočiatku nemohla mať deti, prosila Boha o syna s tým, že ho zasvätí službe Bohu. Jej prosba bola vypočutá, a tak sa narodil Samuel, ktorého Anna po odstavení zaviedla do svätyne v Šíle, kde ho vychovával veľkňaz Héli. Samuel sa tak už od detstva pripravoval na svoju budúcu rolu Božieho služobníka.
Už ako dieťa zažil zjavenie, v ktorom Pán predstavil neblahý osud Héliho rodu a ktoré znamenalo Samuelovo povolanie za proroka. Toto prorocké poslanie uznávali po celom Izraeli. Stal sa sudcom, ktorý rozhodoval o práve a oznamoval Božiu vôľu, i prorokom, ktorý upevňoval vieru Izraelitov, vyzývajúc ich, aby zavrhli modlárstvo a slúžili len pravému Bohu.
Jednou z najvýznamnejších Samuelových úloh bolo pomazať prvého izraelského kráľa. Keď Samuelovi synovia Joel a Abiáš neboli prijateľní pre Izraelitov ako jeho nástupcovia, ľud ho žiadal, aby im ustanovil kráľa, ako to bolo bežné u iných národov. Samuel sa modlil k Bohu o radu a Boh mu dal pokyny, ako postupovať. Za prvého kráľa Izraela bol vybraný a Samuelom pomazaný Šaul z Benjamínovho kmeňa. Hoci spočiatku vládol spravodlivo, neskôr porušil Božie nariadenia, čo viedlo k jeho zavrhnutiu. Samuel bol následne poverený pomazať Dávida, mladého pastiera, za nového kráľa Izraela.
Samuelov dlhý život bol naplnený oddanou službou Bohu a národu. Posledný zo sudcov Izraela a zakladateľ tradície prorokov bol príkladom spravodlivosti, odvahy a vytrvalosti, ako oznamoval Božie rozhodnutia a riadil sa Božou vôľou. Keď zomrel, oplakával ho všetok ľud. Pochovali ho pri jeho dome v Ráme.
