Dikastérium pre náuku viery 22. februára 2025 oficiálne potvrdilo, že takzvané „vízie“, „zjavenia“ a „posolstvá“ Márie Valtorty nemajú nadprirodzený pôvod. Toto vyhlásenie bolo zverejnené v reakcii na opakované otázky veriacich i kňazov o postoji Katolíckej cirkvi k jej dielam, najmä k jej známemu desaťzväzkovému spisu Evanjelium, ako mi bolo zjavené, pôvodne publikovanému pod názvom Poéma o Bohu Človeku.
Prečo Cirkev odmieta nadprirodzenosť týchto zjavení?
Dikastérium pre náuku viery vo svojom vyhlásení jasne uvádza: „Predpokladané ‚vízie‘, ‚zjavenia‘ a ‚posolstvá‘ obsiahnuté v dielach Márie Valtorty alebo jej pripisované nemožno považovať za nadprirodzeného pôvodu.“ Podľa vyhlásenia ide skôr o literárnu formu, ktorú autorka použila na rozprávanie príbehu o živote Ježiša Krista podľa vlastného pohľadu.
Dikastérium zároveň zdôrazňuje, že tieto spisy nie sú výsledkom božského zjavenia, ale sú produktom autorkinej osobnej reflexie a tvorivosti. Upozorňuje, že Valtortine texty obsahujú viaceré teologické a historické chyby – napríklad nepresné opisy židovských náboženských praktík či anachronizmy v podaní Kristovho života. Ako príklad uvádza tvrdenie, že Ježiš podstúpil bar micvu, čo je obrad, ktorý v Ježišových časoch neexistoval, alebo že postavy v texte používajú výraz „Jehova“, ktorý nebol súčasťou židovskej náboženskej praxe tej doby.
Dikastérium pripomína, že tieto texty obsahujú aj prvky „novej mariológie“, kde Mária vystupuje skôr ako moderná propagátorka teológie než pokorná služobnica Pána. Podľa vyjadrenia z roku 1959 Ježiš v jej dielach pôsobí „príliš výrečne, až samochválne“, čo je v rozpore s obrazom Krista v evanjeliách.
Cirkev tiež zdôrazňuje, že sa vždy dištancovala od apokryfných evanjelií a podobných textov, pretože ich neuznáva ako inšpirované Bohom. Pridržiava sa len kánonických evanjelií podľa svätých Marka, Matúša, Lukáša a Jána. „Cirkvi neprislúcha prijímať texty, ktoré majú dopĺňať alebo korigovať inšpirované evanjeliá, pretože tie sú jedinečným a dostatočným zjavením Kristovej pravdy,“ uvádza Dikastérium.
Kto bola Mária Valtorta?
Mária Valtorta bola talianska mystička a spisovateľka, ktorá v rokoch 1943 – 1951 napísala rozsiahle dielo, o ktorom tvrdila, že ho dostala „ako diktát“ od Ježiša Krista a Svätého Ducha. V týchto spisoch podrobne opisuje život Pána Ježiša s mnohými detailmi a dialógmi, ktoré nie sú súčasťou kánonických evanjelií.
Jej texty si získali popularitu medzi niektorými veriacimi, no od samého začiatku vyvolávali aj kritiku a podozrenie zo strany Cirkvi. V roku 1959 bolo jej hlavné dielo umiestnené na Index zakázaných kníh, pretože podľa Svätej stolice predstavovalo „nevhodne podaný“ životopis Ježiša Krista, kde vystupuje „príliš výrečne“ a používa jazyk, ktorý skôr pripomína moderného teológa než pokorného Spasiteľa.
Valtorta, ktorá zostala viac ako 30 rokov pripútaná na lôžko po násilnom incidente v roku 1920, tvrdila, že dostáva zjavenia a posolstvá nielen od Ježiša, ale aj od Panny Márie a anjelov. Výsledkom bolo vyše 13 000 strán rukopisov, ktoré sa stali základom jej diela Il poema dell’Uomo Dio (Poéma o Bohu Človeku), dnes známeho pod názvom L’Evangelo come mi è stato rivelato (Evanjelium, ako mi bolo zjavené).
Aj keď bol Index zakázaných kníh zrušený v roku 1966 počas Druhého vatikánskeho koncilu, Cirkev stále považuje svoje morálne výhrady voči týmto dielam za platné. Kardinál Joseph Ratzinger (neskorší pápež Benedikt XVI.) v roku 1984 pripomenul, že rozhodnutie proti spisom Márie Valtorty si zachováva svoju morálnu váhu. V roku 1988 dokonca zdôraznil, že tieto texty obsahujú „detské fantázie, historické a exegetické chyby“ a že ich čítanie môže veriacich uvádzať do zmätku.
V roku 2021 sa k tejto téme vyjadrila aj Komisia pre náuku viery Konferencie biskupov Francúzska, ktorá zopakovala, že Magistérium Cirkvi nikdy neuznalo spisy Márie Valtorty ako nadprirodzené.
Čo to znamená pre veriacich?
Pre veriacich je toto vyhlásenie dôležitým nasmerovaním, aby sa vo svojej viere opierali o Božie slovo obsiahnuté vo Svätom písme a o Tradíciu Cirkvi. Katolícka spiritualita nemá spočívať na pochybných zjaveniach alebo súkromných posolstvách, ktoré neprešli dôkladným skúmaním a schválením Cirkvi.