Ježiš raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? (…) Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. (Lk 11,14-23)
Ježiš oslobodil nemého od duchovnej príčiny jeho choroby. Aj dnes sú také a na vyzdravenie nestačí dokola obchádzať lekárov. Zároveň Ježiš strhol masku diablovi, ktorý sa rád robí nenápadným a nás činí nemými, a ktorého odzbrojuje svetlo pravdy. Vidíme tu, aká obrovská je diablova rafinovanosť. Ale aj prevaha Božej moci. Zo slepoty a nemoty voči diablovým nástrahám chce oslobodiť aj nás, dnes práve mocou tohto evanjelia.
Diabol, ktorý „bol nemý“ a Ježišom porazený v posadnutom človeku, prehovoril ústami tých, čo boli svedkami Ježišovho zázraku. A diabolsky rafinovane. Chcel Ježiša znemožniť v najhlbšom jadre jeho bytia a poslania. Jeho božskú moc nazval démonickou. Chcel ho urobiť v očiach ľudí svojím „spolupracovníkom“ a dosiahnuť, aby ho „v mene dobra“ odmietli. Veď každý sa rád ostentatívne postaví na stranu zdanlivého dobra, keď si to nevyžaduje, aby sa aj vnútorne stal dobrým.
Diabol nie je rozdelený, ale rozdeľovanie, nenávistné stavanie jedných proti druhým, je jeho hlavnou pracovnou náplňou, „diabolos“ znamená „rozdeľovač“. Diabol nemôže byť rozdelený medzi dobrom a zlom. Môže však rozdeľovaním búrať Božie kráľovstvo v ľuďoch a rozdúchavať zlobu. Z koľkého nemierneho a nenávisťou poznačeného boja za dobré veci si diabol zďaleka mädlí ruky.
Našu dobrú vôľu často zákerne paralyzuje aj tým, že nás vyláka do boja proti nemu. Prílišné démonizovanie a bojovanie proti diablovi býva tiež jeho dielom. Vyháňať diabla diablom neznamená nič iné, ako naletieť na jeho hru. Diabol síce všade mieša rozdelenie, ale sám nemôže byť rozdelený, teda trochu dobrý a trochu zlý. Všetko zlé mu slúži k dobrému.
Tam, kde vstupuje Boh, diabol nutne odchádza. No platí to aj naopak: ak Bohu nedovolíme vstúpiť a pôsobiť, pracuje v nás diabol. Tieto dve moci o nás neustále zápasia: Boh, lebo nás má rád, i diabol, ktorý je vrah a luhár od počiatku a neustále vyhľadáva svoje obete. Obaja sa uchádzajú o moju slobodu.
Diabol sa nevzdáva svojich pozícií ľahko. Ešte aj Ježišovu moc nad ním sa snaží zmanipulovať na svoju stranu, akoby do svojich služieb. Ježiš je však nekompromisne jasný: buď s ním, alebo proti. Zhromažďovať s Pánom, upevňovať sa v spojení s ním, aby dom vnútra bol čím viac naplnený, „obývaný“ Bohom. Nielen vzdorovať či vyhýbať sa zlu. Ono si vždy v nejakom prestrojení počká. Ale napĺňať sa Bohom. Ježiš hovorí jasne: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.“
