Sedemdňová návšteva pápeža Leva XIV. v Španielsku sa zapíše do dejín ako jedna z najvýraznejších ciest jeho pontifikátu. Od 6. do 12. júna navštívil Madrid, Barcelonu, Gran Canariu a Tenerife. Stretol sa s politikmi, mladými ľuďmi, predstaviteľmi kultúry i migrantmi, pričom do centra svojich vystúpení postavil tému ľudskej dôstojnosti, solidarity a spoločenskej súdržnosti.
Návšteva bola prvou pápežskou cestou do Španielska od roku 2011 a zároveň prvou zahraničnou cestou Leva XIV. do krajiny so silnou katolíckou tradíciou.
Historický prejav v parlamente
Jedným z najvýznamnejších momentov návštevy bol prejav v španielskom parlamente v Madride. Lev XIV. sa stal prvým pápežom v dejinách, ktorý vystúpil pred oboma komorami španielskeho zákonodarného zboru.
Vo svojom príhovore zdôraznil potrebu dialógu v čase rastúcej polarizácie spoločnosti. Pripomenul historický prínos španielskej školy v Salamanke, ktorá už v 16. storočí rozvíjala myšlienky ľudských práv a obmedzenia štátnej moci.
Pápež zároveň vyzval politikov, aby stavali legislatívu na neodňateľnej dôstojnosti každého človeka. Kriticky sa vyjadril k súčasným trendom globálneho zbrojenia a zdôraznil význam diplomacie, medzinárodného práva a kultúry dialógu.
Osobitnú pozornosť venoval aj potrebe „odzbrojenia jazyka“, teda odmietnutiu nenávistnej a agresívnej rétoriky vo verejnom priestore. Jeho vystúpenie si vyslúžilo sedemminútový potlesk naprieč politickým spektrom.
Milión veriacich v uliciach Madridu
Počas návštevy Madridu pápež predsedal viacerým liturgickým sláveniam. Najväčším z nich bola nedeľná slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, na ktorej sa podľa organizátorov zúčastnilo približne 1,2 milióna ľudí vrátane členov španielskej kráľovskej rodiny.
Silný dojem zanechalo aj večerné stretnutie s vyše pol miliónom mladých ľudí. Lev XIV. ich povzbudil, aby sa nebáli veľkých ideálov a nenechali sa uzavrieť do individualizmu.
Počas celej návštevy sa opakovane vracal k výzve budovať „civilizáciu stretnutia“, v ktorej má každý človek miesto bez ohľadu na svoj pôvod či spoločenské postavenie.
Barcelona a Sagrada Familia
Ďalšou významnou zastávkou bola Barcelona. Pápež tu predsedal slávnostiam pri príležitosti stého výročia smrti architekta Antoniho Gaudího.
Osobitným momentom bolo posvätenie Kristovej veže baziliky Sagrada Família, ktorá s výškou 172,5 metra predstavuje najvyššiu kostolnú vežu na svete. Večerná slávnosť spojená so svetelnou a hudobnou šou patrila medzi najpôsobivejšie okamihy celej cesty.
V Katalánsku Lev XIV. viackrát použil katalánsky jazyk, čím si získal sympatie miestnych veriacich. Navštívil aj benediktínsky kláštor Montserrat, jedno z najvýznamnejších pútnických miest krajiny, kde viedol modlitbu ruženca.
Na Olympijskom štadióne v Barcelone sa stretol so štyridsiatimi tisícmi mladých dospelých. Počas podujatia boli pred pápežom vztýčené tradičné katalánske „ľudské veže“ (castells), ktoré označil za symbol vzájomnej dôvery a spolupráce.
Kanárske ostrovy ako vrchol návštevy
Hoci Madrid a Barcelona priniesli veľké masové podujatia, za skutočný vrchol návštevy mnohí považujú pápežovu cestu na Kanárske ostrovy.
Gran Canaria a Tenerife patria medzi hlavné vstupné brány afrických migrantov do Európy. Atlantická migračná trasa je dnes považovaná za jednu z najnebezpečnejších na svete.
Práve tu sa Lev XIV. rozhodol upriamiť pozornosť na osudy ľudí, ktorí riskujú život pri ceste za bezpečnejšou budúcnosťou.
V známom „Prístave hanby“ v Arguineguíne na Gran Canarii sa stretol s migrantmi a vypočul si ich osobné príbehy. Jedným z najdojímavejších svedectiev bolo rozprávanie ženy z Nigérie, ktorá sa po príchode do Európy stala obeťou obchodovania s ľuďmi a nútenej prostitúcie.
Pápež dôrazne odsúdil obchodníkov s ľuďmi a označil ich za „monštrá“, ktoré profitujú z utrpenia najzraniteľnejších.
„Každý život stratený na týchto trasách je zlyhaním ľudskej rodiny,“ povedal počas stretnutia pontifex.
Na pamiatku migrantov, ktorí zahynuli v Atlantiku, hodil do mora kyticu kvetov. Následne požehnal kríž vyrobený z drevených dosiek utečeneckej lode.
Výzva Európe aj migrantom
Lev XIV. sa však neobmedzil len na kritiku. Vo svojich prejavoch zdôrazňoval, že zodpovednosť nesú všetky strany.
Európske krajiny vyzval k vytváraniu bezpečných a legálnych migračných ciest, k ochrane obetí obchodovania s ľuďmi a k podpore integračných programov.
Zároveň však apeloval aj na samotných migrantov. Povzbudil ich, aby sa učili jazyk krajiny, ktorá ich prijíma, rešpektovali jej zákony a aktívne sa zapájali do spoločenského života.
„Dôstojnosť, ktorá je uznaná ako právo, sa naplno rozvíja až vtedy, keď sa stáva zodpovednosťou,“ povedal.
Podľa pápeža cieľom integrácie nemá byť vytváranie paralelných spoločností, ale budovanie spoločného domova, v ktorom sa „cudzinec včerajška stáva bratom a susedom dneška“.
Silný symbolický rozmer malo aj stretnutie v prijímacom centre Las Raíces na Tenerife. V tomto zariadení našli útočisko migranti, ktorí sa po nebezpečnej ceste dostali z Afriky na Kanárske ostrovy.
Pápež prechádzal pomedzi jednoduché poschodové postele a osobne sa pozdravil s mladými mužmi zo západnej Afriky. Fotografie z tohto stretnutia patrili medzi najzdieľanejšie zábery celej návštevy.
Nečakaný záver
Záver pápežovej cesty priniesol nečakanú komplikáciu. Lietadlo, ktoré ho malo dopraviť z Tenerife späť do Ríma, nemohlo pre technickú poruchu odštartovať.
Španielsky kráľ Filip VI., ktorý sa prišiel s pápežom rozlúčiť, mu následne ponúkol svoje oficiálne lietadlo. Lev XIV. ponuku prijal a do Ríma sa vrátil na palube kráľovského špeciálu.
Aj táto nečakaná epizóda symbolicky uzavrela návštevu, počas ktorej pápež opakovane zdôrazňoval význam spolupráce, solidarity a vzájomnej pomoci.
Ak mala návšteva Španielska jednu ústrednú tému, bola ňou ľudská dôstojnosť. Od nenarodených detí cez mladých ľudí až po migrantov na brehoch Atlantiku pápež pripomínal, že hodnota človeka nezávisí od jeho pôvodu, úspechu ani spoločenského postavenia.
Práve Kanárske ostrovy, kde sa stretávajú nádeje a tragédie tisícov migrantov, sa napokon stali miestom, kde zaznelo najcharakteristickejšie posolstvo jeho pontifikátu: Európa nesmie zatvárať oči pred utrpením a more sa nesmie stať cintorínom ľudskej dôstojnosti.
