Hoci ide o pomerne mladý mariánsky sviatok, má za sebou zaujímavú históriu a viacero termínov slávenia. Reč je o sviatku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Od Druhého vatikánskeho koncilu sa slávi v sobotu po sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, teda v tretiu sobotu po Turícach. Gréckokatolícka cirkev ho označuje názvom Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky. Podľa rozhodnutia Rady hierarchov z roku 2025 sa však tento sviatok bude sláviť 15. septembra ako východný pendant Sedembolestnej Panny Márie.
Mnohé mariánske sviatky nám pripomínajú konkrétny moment v živote Márie – jej narodenie, zvestovanie alebo nanebovzatie. Sviatok jej Srdca je trochu iný: nestojí za ním žiadna konkrétna udalosť, ale v liturgii zhŕňa celú Máriinu osobnosť, jej vnútorný postoj viery a životný príbeh.
Čo znamená „Máriino srdce“?
Pri slove srdce sa nemyslí orgán z mäsa a krvi. V biblickom jazyku je srdce symbolom najvnútornejšieho jadra človeka – miesta, kde sa stretáva rozum, cit, vôľa, pamäť aj svedomie. Miesta, kde človek myslí, cíti, rozhoduje sa, miluje aj verí.
V Starom zákone kráľ Šalamún prosí Boha o „počúvajúce srdce“, aby vedel rozlišovať medzi dobrom a zlom (porov. 1 Kr 3,9). A po Petrovej kázni o Ježišovi sa v Skutkoch apoštolov píše, že auditóriu „bolesť prenikla srdce“ (Sk 2,37) a otvorili sa pôsobeniu Božej milosti. Práve srdce je teda obrazom miesta, kde sa rodí viera.
Takto hovorí o Márii aj evanjelium: keď pastieri rozprávali o narodení Ježiša a keď neskôrMária s Jozefom dvanásťročného Ježiša našli v chráme, Lukáš vždy dodáva: „Mária zachovávala všetko vo svojom srdci“ (Lk 2,19.51). Premýšľala, vnímala, čo sa deje – a práve v srdci hľadala súzvuk medzi tým, čomu rozumie, a tým, čomu verí.
Srdce ako miesto, kde sa Boh rodí
Už cirkevní otcovia vo 4. storočí si tento obraz osvojili a rozvíjali ho. Svätý Augustín napríklad píše, že Mária bola šťastnejšia, že Krista nosila vo svojom srdci než vo svojom tele: „Blaženejšia bola tým, že ho počala vierou, než tým, že ho nosila v lone.“ Inými slovami: Každý veriaci sa môže Bohu otvoriť podobne ako Mária – ak nie telesne, tak duchovne. Každý z nás môže v srdci „porodiť Krista“, keď ho prijme s vierou, dôverou a láskou.
Máriino srdce sa tak stalo symbolom človeka, ktorý žije vieru celým svojím vnútrom – rozumom, citom aj vôľou. A práve preto je takým silným a nadčasovým obrazom.
Ako vznikol sviatok Srdca Panny Márie?
Po stáročia bola úcta k Máriinmu Srdcu skôr súkromnou formou zbožnosti. Až francúzsky kňaz svätý Ján Eudes sa v 17. storočí zaslúžil o to, aby sa slávil aj ako oficiálny sviatok. Zdôrazňoval, že Máriino Srdce je odpoveďou človeka na Ježišovo Srdce – ak Ježiš ukazuje, ako miluje Boh človeka, Mária ukazuje, ako môže milovať človek Boha.
Baroková zbožnosť, plná emocionality a túžby po vnútornom prežívaní viery, tento obraz rýchlo prijala. A tak sa z duchovného symbolu stalo liturgické slávenie: najprv v rehoľných spoločenstvách, neskôr aj v niektorých diecézach, až napokon v roku 1855 pre celú Cirkev.
V 20. storočí dostala úcta k Máriinmu Srdcu nový impulz cez fatimské zjavenia. Mária tam – podľa slov detí – prosila o zasvätenie sveta svojmu Nepoškvrnenému Srdcu a o modlitbu za obrátenie sveta. V čase druhej svetovej vojny pápež Pius XII. zasvätil celý svet Márii s prosbou, aby sa prihovárala za ľudstvo „roztrhané nenávisťou a rozdelením“. O niekoľko rokov neskôr ustanovil sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie na 22. august, neskôr bol dátum presunutý na súčasné miesto v liturgickom kalendári.
Osobitne bolo Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie zasvätené Rusko, o to pápežmi Piom XII., svätými Pavlom VI. a Jánom Pavlom II. Naposledy tento úkon vykonal pápež František 25. marca 2022 ako výraz prosby o obrátenie a mier.
A čo dnes?
Úcta k Máriinmu Srdcu nie je len nostalgická tradícia či zbožná spomienka. Napriek tomu, že niektorí si tento sviatok dnes spájajú s prekonanými predstavami o pokání, obete či čistej ženskosti, v jeho jadre je stále silné evanjelium: Boh si hľadá miesto v srdci človeka.
Dnes možno viac ako inokedy potrebujeme pripomienku, že viera nie je len rozumový súhlas ani len emocionálny zážitok. Je to celistvý postoj srdca: vnímať, premýšľať, dôverovať, niesť druhých, byť láskavý, učiť sa odpúšťať, milovať.
Možno by sme si tento sviatok mali preložiť do jazyka dneška takto: Mať srdce ako Mária – srdce, ktoré počúva, zachováva, premieňa a odovzdáva.
A práve to je výzvou aj pre nás všetkých:
- mať srdce pre ľudí, ktorí trpia,
- nehanbiť sa za vieru, ale žiť ju úprimne,
- neutekať pred pochybnosťami, ale vziať ich vážne a hľadať odpovede,
- objavovať krásu viery, ktorá spája rozum, cit aj konanie.
