Stredoveké kostoly po niekoľkých storočiach často už kapacitne nestačili potrebám veriacich. Nevyhnutne sa tak musela riešiť otázka rozšírenia starého chrámu. Nezriedka padlo rozhodnutie zbúrať pôvodný kostol a nahradiť ho novostavbou. K stáročiami premodleným chrámom ohľaduplnejším riešením bolo zbúranie len ich časti, ktorú nahradili väčším priestorom, zvyčajne loďou. Častým bývalo aj postavenie nového kostola kolmo na ten stredoveký.
Jedným z menej vídaných riešení je výstavba nového kostola pri tom starom a ich prepojenie v interiéri. Tým vznikol v podstate dvojkostol, keďže obe stavby zostali zreteľne odlíšiteľné; o to viac, keď stavitelia zachovali aj pôvodnú vežu. Za obeť rozšíreniu tak v tomto prípade zvyčajne padla len južná stena lode a presbytéria vrátane ich zastrešenia.
Dnes si predstavíme tri podobné dvojkostoly, ktoré všetky vznikli v priebehu prvej polovice 20. storočia. Predstavujú zaujímavé prepojenie stredovekej a modernej architektúry, ktoré medzi sebou delí 600 i 700 rokov.
Most pri Bratislave – Kostol Božského Srdca Ježišovho
Až do roku 1909 využívali veriaci v dedinke Most pri Bratislave ranogotický Kostol svätého Tomáša z čias okolo roku 1280. Potrebám farnosti prestával stačiť už okolo polovice 19. storočia, a tak padlo rozhodnutie postaviť nový chrám.
Ten vybudovali v rokoch 1909 – 1910 v neorománskom štýle podľa projektu budapeštianskeho architekta a pamiatkara Kálmána Luxa. Pre obec navrhol pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s priečnou loďou, pričom nad ich krížením sa nachádza mohutná veža. Jej zastrešenie riešil analogicky k streche ranogotickej veže. Svätyňa má podobu rozmernej apsidy. Nový kostol dostal aj nové patrocínium Božského Srdca Ježišovho. Slávnostné posvätenie sa udialo 25. septembra 1910.
Stredoveký objekt sa stal severnou loďou zväčšeného kostola. Pri výstavbe bola odstránená prevažná časť južnej steny starej lode, pričom sa zachoval jej kratší úsek na východnej strane. Novú a starú loď prepájajú tri arkádové oblúky. Ranogotické presbytérium sa stalo sakristiou. Z pôvodného vybavenia bola do nového chrámu prevzatá okrem iného aj gotická kamenná krstiteľnica.
Rozhodnutie zachovať takmer celý stredoveký kostol bolo jednoznačne namieste. O jeho umelecko-historickej hodnote sa vedelo dlhší čas: už v 50. rokoch 19. storočia sa mu venoval známy priekopník pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku biskup Arnold Ipolyi-Stummer.
Ide napríklad o jediný chrám na našom území, v ktorom sa zachovali murované baldachýny postavené nad bočnými oltármi po stranách víťazného oblúka. Sú zaklenuté krížovou klenbou, ktorú zo strany lode podopiera pilier polygonálneho prierezu. Podobné baldachýny poznáme len v podobe osekaných odtlačkov v murive kostolov v Šamoríne, Rači a Žípe. Hodnotné sú aj zvyšky gotických nástenných malieb a kamenné pastofórium.
V roku 2006 sa v ranogotickej časti kostola uskutočnil podrobný výskum predchádzajúci obnove, ktorý pomohol ozrejmiť viaceré nejasnosti jeho stavebného vývoja. V nasledujúcich rokoch boli obnovené jeho fasády tak, že sa vizuálne odlišujú od novšej časti.
Banka – Kostol svätého Martina
Až do roku 1930 stál v obci Banka neďaleko Piešťan pôvodne románsky, goticky prestavaný kostolík zasvätený svätému Martinovi. Začiatkom 20. storočia vznikla potreba zväčšiť ho pre potreby rozrastajúcej sa farnosti. Okrem toho zlý stav objektu vzbudzoval obavy, čo v 20. rokoch minulého storočia dokonca viedlo k vydaniu zákazu vstupu. A o slúžení svätých omší nemohlo byť ani reči.
Plány na väčší kostol sa podarilo realizovať v rokoch 1930 – 1931, keď z južnej strany pristavali nový chrám. Práce realizovala firma piešťanského staviteľa Alexandra Pflügera. Na ich financovaní sa okrem iných podieľal aj nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Nový kostol vysvätil prvý trnavský administrátor biskup Mons. Dr. Pavol Jantausch.
Išlo o stavbu v historizujúcom štýle s prvkami moderny, ktorá polkruhovo ukončenými oknami odkazuje na románsky sloh. Má podobu rozmerného jednolodia s kvadratickým presbytériom na východnej strane a západnou vežou len sčasti vtiahnutou do pôdorysu lode.
Starý a nový chrám prepojili vybúraním troch arkádových oblúkov – dvoch v južnej stene lode a jedného v južnej stene presbytéria. Úroveň podlahy v stredovekom kostole zvýšili asi o meter, aby sa znížil veľký rozdiel oproti novostavbe. Gotická sakristia bola zbúraná.
Toto riešenie nebolo prvou voľbou farníkov. Vzhľadom na schátralosť stredovekého objektu sa reálne zvažovalo aj jeho zbúranie. Proti tomu sa postavil známy architekt a pamiatkar Vladimír Wagner, ktorý odporúčal opravu a rozšírenie starobylej stavby.
Výsledky výskumu v minulom desaťročí len podčiarkli správnosť tohto rozhodnutia. Ukázalo sa totiž, že starý kostolík je ešte starší, než sa myslelo. Nepotvrdilo sa síce datovanie až do 7. storočia, ktoré sa objavilo v 30. rokoch po rozšírení chrámu, ale aj posun do románskeho obdobia je významný.
Odborníci ho datujú najneskôr do 13. storočia, pričom sa nedá vylúčiť ešte skorší vznik. Pôvodná stavba bola malým jednoloďovým objektom s polkruhovou východnou apsidou. Ten bol postupne v gotickom období zväčšovaný a pribudla mu aj západná veža, ktorá dnes spoluvytvára dvojvežové západné priečelie rozšíreného chrámu.
Považská Bystrica – Kostol navštívenia Panny Márie
Až do roku 1940 stál na okraji centra Považskej Bystrice pôvodne románsko-gotický Kostol navštívenia Panny Márie vybudovaný v 13. a 14. storočí. Dnes sú jeho časti začlenené do novodobého chrámu. Stredoveká stavba, tak ako v už spomínaných prípadoch, napriek menším prestavbám v 20. storočí rastúcej populácii mestečka kapacitne nevyhovovala. Z toho dôvodu sa koncom 30. rokov vo farnosti rozhodlo o rozsiahlej prestavbe a rozšírení kostola.
Podľa pôvodných plánov mali starý chrám zbúrať a ponechať z neho len západnú vežu. Na základe zásahu pamiatkarov však napokon bolo zachované aj polygonálne gotické presbytérium s rebrovou klenbou. Nemožno tu preto tak úplne hovoriť o plne zachovanom dvojkostole, keďže pôvodná loď sa nezachovala.
Projekt výstavby vypracoval architekt Gabriel Schreiber. Stavebné povolenie získala farnosť v roku 1939 a s prácami sa začalo v lete nasledujúceho roka. Trvali približne 14 mesiacov a nový kostol slávnostne posvätil 7. septembra 1941 banskobystrický pomocný biskup Dr. Andrej Škrábik. Bola to vo svojej dobe veľký udalosť, na ktorej sa zúčastnil okrem množstva veriacich a viacerých cirkevných hodnostárov aj sám prezident republiky Jozef Tiso.
Novostavba vznikla ako trojlodie s rozmernou, polkruhovo ukončenou svätyňou. Západné priečelie o niečo presahuje úroveň starej veže, pričom na južnej strane vybudovali druhú, o niečo užšiu a vyššiu vežu. Na mieste stredovekej lode bola postavená nová, ktorá plynulo nadväzuje na murivo pôvodnej svätyne premenenej funkčne na bočnú kaplnku.
Jej pamiatkové hodnoty sú nespochybniteľné. Pochádza zo 14. storočia a je zaklenutá pôvodnou rebrovou klenbou. Nachádzajú sa tu gotické a renesančné kamenné pastofóriá, ako aj kvalitne zhotovený renesančný portál do už odstránenej severnej sakristie. Na pôvodnom víťaznom oblúku sa zachovali konsekračné kríže z 15. storočia.
Počiatky tunajšieho kostola sú pritom ešte staršie a siahajú až do románskeho obdobia, do prvej polovice 13. storočia. Pôvodne išlo o trochu menšiu stavbu, vedľa ktorej neskôr postavili samostatnú vežu. Do jedného celku boli prepojené niekedy na prelome 14. a 15. storočia predĺžením lode.
Stredoveké časti chrámu predstavujú dnes jedného z posledných svedkov dávnych dejín Považskej Bystrice, keďže prevažná časť historického centra bola zničená novodobou výstavbu o 60. rokoch minulého storočia.
