Karol Józef Wojtyła, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 22. októbra, sa narodil 18. mája 1920 v poľských Wadowiciach. Bol tretím dieťaťom v rodine Karola Wojtyłu a Emilie Kaczorowskej. Jeho detstvo a mladosť poznačili úmrtia blízkych. Karolova matka zomrela v roku 1929, keď mal chlapec len deväť rokov, a jeho starší brat Edmund, lekár, zomrel v roku 1932. Karolov otec, armádny dôstojník, zomrel v roku 1941.
Po stredoškolskom štúdiu v rodnom meste začal v roku 1938 študovať na Jagelovskej univerzite v neďalekom Krakove. Počas nacistickej okupácie, keď bola univerzita zatvorená, musel pracovať v lome a v chemickej továrni Solvay, aby sa vyhol deportácii do Nemecka.
Počas druhej svetovej vojny v roku 1942 Karol tajne študoval v kňazskom seminári v Krakove. Bol aktívnym členom podzemného divadla Rhapsody, ktoré pôsobilo aj napriek nacistickému zákazu. Po skončení vojny pokračoval v teologických štúdiách a 1. novembra 1946 bol vysvätený za kňaza.
Po vysviacke pokračoval v štúdiu na Pápežskej univerzite Angelicum v Ríme, ktoré ukončil v roku 1948 doktorátom na tému „Viera Jána z Kríža“. Následne sa vrátil do Poľska, kde v nasledujúcich rokoch účinkoval ako vikár (kaplán) v rôznych krakovských farnostiach a v študentskej pastorácii.
Pokračoval aj v štúdiách a habilitoval sa na Katolíckej univerzite v Lubline prácou „Pokus vytvoriť kresťanskú etiku podľa systému Maxa Schelera“.
Pôsobil ako profesor morálnej teológie a sociálnej etiky vo Veľkom seminári v Krakove a na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Lubline.
Dňa 4. júla 1958 pápež Pius XII. vymenoval Karola Wojtyłu za titulárneho biskupa v Ombi a pomocného biskupa v Krakove. Tak sa vo veku 38 rokov stal najmladším členom poľského episkopátu. Pápež Pavol VI. ho v roku 1964 vymenoval za krakovského arcibiskupa a o tri roky neskôr ho kreoval za kardinála.
Bol aktívnym účastníkom Druhého vatikánskeho koncilu, kde prispel k tvorbe pastorálnej konštitúcie o Cirkvi v súčasnom sveteGaudium et spes.
Dňa 16. októbra 1978 bol Karol Wojtyła zvolený za pápeža a prijal meno Ján Pavol II. Po pápežovi Hadriánovi VI. (1459 – 1523), ktorý pochádzal z Nizozemska, sa stal prvým netalianskym pápežom po viac než 450 rokoch. Jeho pontifikát bol jedným z najdlhších v histórii a trval až do jeho smrti v roku 2005.
Ján Pavol II. podnikol 104 apoštolských ciest po celom svete a bol pápežom, ktorý sa stretol s najväčším počtom veriacich a svetových lídrov. Hlasno sa zasadzoval za mier a spravodlivosť, pričom sa venoval riešeniu konfliktov a ochrane ľudských práv. V rodnom Poľsku podporoval odborové hnutie Solidarita (Solidarność), založené v roku 1980, čím ovplyvnil politické otrasy v Poľsku, ktoré vyvolali kolaps komunistického režimu v krajine a koncom 80. rokov 20. storočia napokon viedli aj k pádom ďalších komunistických režimov.
Dňa 13. mája 1981 bol pápež na Námestí svätého Petra vážne zranený po streľbe atentátnika Turka Aliho Ağcu, pričom motív útoku zostáva nejasný. Pápež prežil aj ďalší pokus o atentát v máji 1982 na portugalskom pútnickom mieste Fatima, keď bol zranený len na ruke.
Pápež Ján Pavol II. urobil dôležité kroky v oblasti ekumenizmu i medzináboženského dialógu. Dňa 11. decembra 1983 navštívil ako prvý pápež Evanjelický kostol Krista v Ríme a o tri roky neskôr navštívil aj rímsku synagógu. V roku 2001 vstúpil ako prvý pápež do Umajjovskej mešity v Damasku.
Ján Pavol II. zanechal za sebou bohatú literárnu a teologickú stopu. Publikoval 14 encyklík, napísal päť kníh a inicioval mnohé významné udalosti, ako napríklad Veľký jubilejný rok 2000, Svetové dni mládeže a vyhlásenie Rokov vykúpenia, Panny Márie a Eucharistie.
Poľský pápež bol veľkým mariánskym ctiteľom. Panne Márii pripisoval zázrak, že prežil atentát. Aj jeho posledná zahraničná cesta viedla na mariánske pútnické miesto vo francúzskych Lurdoch. Pápežské heslo Jána Pavla II. Totus tuus (Celý tvoj) je fragmentom z mariánskej modlitby pochádzajúcej od svätého Ľudovíta z Montfortu.
Jeho pontifikát daroval Cirkvi mnohých svätcov – blahorečil 1 338 osôb a kanonizoval 482 svätcov. Zároveň venoval veľkú pozornosť reformám v cirkevnom práve a kodifikácii Kódexov kánonického práva tak latinskej, ako aj východných cirkví.
Svätý Ján Pavol II. bol významným apoštolom Božieho milosrdenstva. Do liturgického kalendára latinskej cirkvi zaviedol nedeľu s rovnomenným názvom týždeň po Veľkej noci. Svoj postoj v tejto otázke vyjadril v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch slovami: „Posolstvo Božieho milosrdenstva mi bolo vždy blízke a drahé. Zdá sa, že ho história zapísala do tragickej skúsenosti druhej svetovej vojny. V týchto ťažkých rokoch to bola osobitná podpora a nevyčerpateľný zdroj nádeje nielen pre Krakovčanov, ale aj pre celý národ. Bola to aj moja osobná skúsenosť, ktorú som si vzal so sebou na Petrov stolec a ktorá svojím spôsobom formuje obraz tohto pontifikátu.“
Ján Pavol II. zomrel 2. apríla 2005 v Apoštolskom paláci vo Vatikáne. Rozlúčiť sa s ním prišli milióny ľudí z celého sveta. Pochovali ho v krypte Baziliky svätého Petra.
Blahorečený bol 1. mája 2011 pápežom Benediktom XVI. a po uznaní dvoch zázrakov na príhovor blahoslaveného ho 27. apríla 2014 kanonizoval pápež František. Zaujímavosťou je, že v jednom prípade išlo o uzdravenie francúzskej rehoľnej sestry Marie Simonovej-Pierrovej trpiacej Parkinsonovou chorobou, teda rovnakým ochorením, akým trpel svätý pápež.
Pápež Ján Pavol II. mal blízky vzťah k Slovensku, ktoré počas svojho pontifikátu navštívil až trikrát. Jeho meno nesú slovenské školy, námestia i ulice. Je patrónom slovenských horských záchranárov. V našej vlasti sú mu zasvätené štyri rímskokatolícke kostoly a jeden gréckokatolícky chrám.
