Keď čítame záver Markovho evanjelia, nachádzame v ňom slová, ktoré sú veľmi podstatné ako pre Ježiša, tak pre Cirkev, teda pre nás. Jedny z posledných slov, ktoré apoštoli od Ježiša počuli, boli slová o poslaní: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (16,15)
V nich je vyjadrená vôľa nášho Pána spasiť všetkých ľudí, nielen niektorých, lebo všetci sme jeho deti. Veď nikto by neprišiel na svet, keby on nechcel. Všetci majú vedieť, že Ježiš zomrel za každého človeka.
K tejto myšlienke sa vracia aj svätý Pavol v prvom liste svojmu žiakovi Timotejovi, ktorý čítame v liturgii dnešnej nedele: „Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.“ (2,4) Doteraz mi znejú v ušiach slová pápeža Františka, ktoré opakoval mnohokrát: todos, todos, todos… všetci, všetci, všetci…
Je preto inšpirujúce pozorovať, ako to robil Ježiš, aby sa jeho posolstvo dotklo ľudských sŕdc. Všimli sme si niekedy, že k hriešnikom bol Ježiš vždy láskavý? Najskôr odpustil hriechy a potom pozval k zmene života. Tvrdý bol iba k zákonníkom a farizejom, k tým, ktorí si mysleli, že oni sa od Ježiša nemôžu dozvedieť už nič nové, lebo vedia všetko a sú si istí sebou samými.
Nečakajme od ľudí, že budú dokonalí, veď my sami nie sme dokonalí. Pán má predovšetkým s nami veľkú trpezlivosť. Buďme voči iným veľkorysí, trpezliví, doprajme im čas na zmenu tak, ako ju Pán dáva nám.
