Ôsmy septembrový deň patrí v liturgickom kalendári oboch cirkví dôležitej udalosti – Narodeniu Panny Márie.
Hoci Sväté písmo priamo nehovorí o tejto udalosti, rôzne apokryfné spisy a tradície cirkevných otcov nám približujú príbeh o jej príchode na svet. Jej narodenie sa považuje za začiatok Božieho plánu spásy, ktorý vyvrcholí narodením Ježiša Krista, Mesiáša.
Historické zmienky o sviatku Narodenia Panny Márie siahajú do raného kresťanstva. Hoci presný čas vzniku tohto sviatku je ťažké určiť, spomínajú ho už cirkevní otcovia ako svätý Ján Zlatoústy, svätý Epifán, svätý Augustín a svätý Roman. Palestínska tradícia tvrdí, že matka cisára Konštantína Veľkého svätá Helena dala v roku 330 postaviť v Jeruzaleme chrám na počesť narodenia Presvätej Bohorodičky. To bol pravdepodobne jeden z prvých oficiálnych aktov, ktoré položili základy pre slávenie tohto sviatku.
Oficiálne zavedenie sviatku Narodenia Panny Márie sa pripisuje cisárovi Mauríciovi, ktorý vládol v rokoch 582 – 602. Sviatok sa z Východu postupne rozšíril na Západ, kde získal popularitu najmä počas pontifikátov pápežov Leva Veľkého a Sergia. V západnej cirkvi sa sviatok začal sláviť v 7. storočí, a to najprv len jeden deň. Avšak v roku 1245 pápež Inocent IV. nariadil, aby sa sviatok slávil osem dní, ako tzv. oktáva, čo bolo odpoveďou na sľub kardinálov počas konkláve v roku 1241.
Narodenie Panny Márie má hlboký teologický význam. Tradícia Cirkvi považuje Máriu za „novú Evu“, ktorá svojím narodením otvorila cestu príchodu Spasiteľa. Jej život a úloha ako Božej Matky sú centrom teologickej doktríny o vtelení Božieho Syna.
Východná teológia kladie veľký dôraz na titul Panny Márie ako Theotokos – Bohorodičky, čo zdôrazňuje jej výnimočnú úlohu v dejinách spásy. Boh si Máriu vybral za nádobu čistoty a svätosti, ktorá sa stala živým chrámom Božím.
Tradičný príbeh narodenia Panny Márie spomína jej rodičov svätých Joachima a Annu. Podľa kresťanskej tradície boli Joachim a Anna spravodlivým, ale dlho bezdetným párom, čo vtedajšia židovská spoločnosť považovala za Boží trest.
Podľa tejto tradície sa Joachim a Anna vo svojom pokročilom veku modlili k Bohu, aby im daroval dieťa. Ich prosby boli napokon vypočuté, keď sa im zjavil archanjel Gabriel a oznámil, že sa im narodí dcéra, ktorá sa stane matkou Božieho Syna.
Na otázku, kde sa Mária narodila, odpovedajú tri rôzne tradície. Jedna z nich tvrdí, že sa tak stalo v Betleheme, čo je založené na spise De nativitate S. Mariae, ktorý sa pripisuje svätému Hieronymovi.
Druhá tradícia lokalizuje narodenie Panny Márie do mestečka Cipori (gr. Sepfóris), vzdialeného približne šesť kilometrov severozápadne od Nazareta, kde bol postavený chrám zasvätený jej svätým rodičom Joachimovi a Anne.
Najrozšírenejšia tradícia hovorí o tom, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme v dome neďaleko Ovčej brány na mieste zvanom Probatika, kde neskôr postavili chrám zasvätený Bohorodičke. Toto miesto korešponduje s tradíciou, podľa ktorej tu prežila Mária časť svojho detstva pred vstupom do Chrámu, kde bola zasvätená Bohu.
Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky patrí v cirkvách byzantskej tradície medzi dvanásť veľkých sviatkov liturgického roka. Má jeden deň predprazdenstva (predsviatku) a štyri dni poprazdenstva (obdobie po sviatku). Zaujímavosťou je, že toto poprazdenstvo je kratšie než pri iných veľkých sviatkoch, a to kvôli blížiacemu sa sviatku Povýšenia Svätého kríža, ktorý sa slávi 14. septembra.
Na Západe sa sviatok Narodenia Panny Márie dnes slávi len 8. septembra, bez oktávy, ktorá bola zrušená v rámci liturgických reforiem v 20. storočí.
Pravdepodobne najznámejšou stavbou zasvätenou sviatku Narodenia Panny Márie je milánsky dóm, tretí najväčší chrám sveta, ktorý pojme 40 000 stojacich ľudí.
Na Slovensku je Narodenie Panny Márie tretím najrozšírenejším patrocíniom. V Rímskokatolíckej cirkvi je mu zasvätených 119 kostolov a tri baziliky minor, medzi nimi napríklad Bazilika minor narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou, Kostoly narodenia Panny Márie v Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici či Michalovciach. V Gréckokatolíckej cirkvi je Narodeniu Presvätej Bohorodičky zasvätených 64 chrámov, spomeňme najmä katedrálny chrám Košickej gréckokatolíckej eparchie.
