Augustín, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 28. augusta, sa narodil v roku 354 v meste Tagaste (dnes Souk Ahras v Alžírsku) do rodiny pohanského otca Patricia a kresťanskej matky Moniky, ktorú dnes uctieva Cirkev ako svätú. Napriek kresťanskej matke nebol pokrstený v mladom veku; príčina bola azda v jeho pohanskom otcovi.
Augustín bol veľmi talentovaný, čo viedlo jeho rodičov k tomu, aby mu zabezpečili čo najlepšie možné školy. Vďaka tomu už od mladosti mal blízko k intelektuálnemu bádaniu, avšak jeho cesta k viere bola dlhá a kľukatá. Vzdelávanie sa v rečníctve a gramatike ho priviedlo do Kartága, vtedajšieho významného centra kultúry. Popri štúdiách sa oddával pôžitkom a zábave a – ako sám neskôr priznal – viedol život plný hriechu, ktorý mu však neprinášal skutočné uspokojenie.
Vo veku 19 rokov sa Augustín dokonca stal otcom nemanželského dieťaťa. V tom istom čase si osvojil manicheizmus, synkretické náboženské učenie, ktoré kresťania vnímali ako herézu. Toto obdobie jeho života prinieslo jeho matke Monike veľký žiaľ, pretože videla, ako sa syn odklonil od kresťanskej viery. Avšak Augustín sa manicheizmu postupne vzďaľoval a začal hľadať pravdu inde.
Jeho intelektuálne skúmanie ho priviedlo k štúdiu novoplatonizmu, filozofie, ktorá v mnohých ohľadoch korešpondovala s kresťanským učením. To bolo v čase, keď v túžbe po kariére opustil rodný kontinent a odišiel do Európy.
Na svojich cestách sa asi v roku 384 dostal až do Milána, kde začal počúvať kázne svätého biskupa Ambróza. Ten svojimi slovami a prístupom odstránil mnohé Augustínove pochybnosti o kresťanskej viere. Napriek tomu Augustín stále zápasil s tým, aby opustil hriešny život.
Zlom nastal v roku 386, keď prežil hlbokú vnútornú konverziu. Počas modlitby počul hlas, ktorý ho nabádal otvoriť Bibliu a čítať. Poslúchol a jeho oči padli na pasáž z Listu Rimanom, ktorá vyzývala, aby človek opustil hriechy a obliekol si Krista.
Táto skúsenosť ho priviedla k rozhodnutiu dať sa pokrstiť a vstúpiť do Katolíckej cirkvi. Stalo sa tak na Veľkú noc 387, krstil ho sám svätý Ambróz. Matka Monika, ktorá si jeho obrátenie vymodlila a bola mu veľkou oporou, zomrela krátko po jeho krste.
Augustín potom opustil akademický život a predal všetok majetok. Začal žiť ako askéta a venoval sa písaniu a vyučovaniu kresťanskej viery. Po návrate do severnej Afriky bol v roku 391 vysvätený za kňaza a v roku 396 sa stal biskupom v meste Hippo Regius (dnes Annaba v Alžírsku), kde slúžil až do smrti.
Ako biskup Augustín čelil mnohým výzvam. Vo svojich spisoch a kázaniach zápasil s rôznymi herézami, ktoré ohrozovali Cirkev, vrátane ariánizmu, donatizmu a pelagianizmu.
Augustín zomrel 28. augusta 430 v obliehanom meste Hippo počas invázie Vandalov. Jeho telesné ostatky sú dnes uložené v nádhernej mramorovej arche v Bazilike svätého Petra v lombardskej Pavii. Dostali sa tam okolo roku 720 zo severnej Afriky cez Sardíniu zásluhou pavijského biskupa Petra, ktorý ich vykúpil od Saracénov.
Je patrónom teológov, tlačiarov a pivovarníkov.
Augustínov život je pre nás dôkazom toho, že aj tí, čo sú na začiatku svojej duchovnej cesty slabí alebo zblúdení, môžu nájsť silu a svetlo v Božej milosti.
Svätý Augustín z Hippo, prvý filozof na Západe od rozkvetu antických gréckych filozofických škôl a jeden z najväčších teológov a filozofov kresťanskej histórie, je osobnosťou, ktorá svedčí o tom, ako hľadanie pravdy, akokoľvek bolestné či náročné, môže zmeniť nielen jednotlivca, ale aj celú spoločnosť.
Augustínova cesta k viere a jeho následné diela, najmä Confessiones (Vyznania) a De civitate Dei (O Božom štáte) ovplyvnili nielen vývoj kresťanskej teológie, filozofie, etiky a politickej teórie, ale aj kultúru a myslenie Západu tak v stredoveku, ako v moderných časoch.
Spolu so svätým Ambrózom, svätým Gregorom Veľkým a svätým Hieronymom patrí Augustín medzi štyroch veľkých západných cirkevných Otcov. Písal diela, ktoré sa dodnes vydávajú, z jeho spisov citovali stredovekí biskupi a vladári, protestantskí reformátori Martin Luther i Ján Kalvín, ale aj pápeži moderných čias.
Pápež Benedikt XVI. raz označil Augustína za svojho cestovného spoločníka a venoval jeho životu a myšlienkam šesť príhovorov na generálnych audienciách, počas ktorých zdôraznil význam Augustínovho odkazu pre súčasný svet. Okrem iného povedal, že nemali by sme sa báť pravdy, ale neustále hľadať jej hlbší zmysel, lebo Boh nám vždy poskytne svetlo a lásku, aby sme ho mohli spoznať a milovať.
Dnešnému svätcovi je zasvätených množstvo nádherných sakrálnych stavieb. Jednou z najznámejších je renesančná Bazilika Sant’Agostino v Ríme, v našich končinách napríklad Kostol svätého Augustína vo Viedni, Kostol svätého Augustína v Bitarovej, Kostol svätého Augustína v Stratenej či Kostol svätého Augustína v Tatranskej Štrbe.
