V uplynulých týždňoch boli nezávisle od seba sankcionovaní dvaja talianski kňazi Giorgio Maria Faré a Fernando Maria Cornet. Verejne totiž tvrdili, že pápež František nie je právoplatným pápežom. Prvý bol exkomunikovaný a druhý laicizovaný.
Giorgio Maria Faré bol exkomunikovaný a vylúčený z rádu bosých karmelitánov. Fernando Maria Cornet bol laicizovaný priamo pápežom Františkom.
Bývalý bosý karmelitán Faré vo virálnej októbrovej kázni vyhlásil, že pápež Benedikt XVI. neodstúpil z úradu pápeža, a preto bola voľba pápeža Františka neplatná a stal sa tak de iure protipápežom.
Cornet vydal minulý rok knihu s názvom Habemus Antipapam? (Máme protipápeža?), kde podrobne uvádza, prečo bola Benediktova rezignácia neplatná a čo inšpirovalo Farého presvedčenie.
Farého generálny predstavený Miguel de Maria Márquez Calle vo svojom liste vysvetlil, že kňaz bol exkomunikovaný pre schizmu a prepustený z rádu po tom, čo „tvrdošijne a verejne“ odmietol uznať pápeža Františka za legitímneho rímskeho pápeža. Faré bol upozornený v liste podpísanom Márquezom len dva dni po prednesení svojej kázne s uvedením, že má 15 dní na to, aby odvolal svoje výroky, inak mu hrozí exkomunikácia a prepustenie z rádu.
Nestalo sa, a tak 18. novembra 2024 nasledoval dekrét o exkomunikácii pre schizmu a prepustenie z rádu. Ešte stále však plynie 30-dňová lehota, v ktorej má Faré právo odvolať sa proti rozhodnutiu a môže kedykoľvek odvolať svoje schizmatické vyhlásenia.
Faré vo svojej homílii z 13. októbra vyjadril svoj názor, že pápež Benedikt XVI. mal dôverné vedomosti o sprisahaní s cieľom zvoliť po jeho smrti liberálneho pápeža, a rozhodol sa preto úmyselne neplatne odstúpiť. Týmto aktom mal zabezpečiť neplatné konkláve.
Faré túto teóriu podporil aj ďalšími indíciami, ktoré podľa neho Benedikt XVI. vyslal ako signály. Išlo vraj o prijatie titulu „emeritný pápež“, pokračovanie nosenia bielej pápežskej sutany a ponechanie si pápežského erbu. Dôkazom neplatnosti Benediktovej rezignácie je podľa Farého jeho formulácia: „Vyhlasujem, že sa vzdávam…“ namiesto toho, aby povedal: „Vzdávam sa,“ ako sa to vyžaduje.
V prípade druhého previnilca je situácia ešte vážnejšia. Fernando Maria Cornet bol totiž laicizovaný rozhodnutím samotného pápeža Františka a voči tomuto rozhodnutiu sa už odvolať nemôže. Príležitosť na zmenu svojho rozhodnutia dostal aj on.
Krátko po vydaní knihy Habemus Antipapam? si ho predvolal jeho arcibiskup Gian Franco Saba z arcidiecézy Sassari, aby publikáciu prediskutoval. Následne mu bolo oznámené, že knihu má z trhu stiahnuť, verejne odvolať svoj postoj a uznať pápeža Františka za legitímneho pápeža. Keďže nič z toho nespravil, dostal v auguste oficiálny list s obvinením zo schizmy a napokon nasledovala laicizácia.
Fernando Cornet bol vysvätený za kňaza v Argentíne v roku 1992 a neskôr absolvoval postgraduálne štúdiá patristiky v Ríme. Od roku 2011 pôsobil v arcidiecéze Sassari na Sardínii, naposledy bol farárom v San Donato. Faré je autorom viacerých publikácií vrátane knihy o svätej omši vydanej v roku 2019.
Obaja sankcionovaní sa teraz pripájajú k Alessandrovi Minutellovi, inému bývalému kňazovi, ktorý tiež verejne poprel legitimitu Františkovho pápežstva. V roku 2015 mu bol udelený zákaz slúžiť sväté omše na verejnosti, v roku 2018 bola exkomunikovaný a napokon v roku 2021 laicizovaný.
Minutella si neďaleko Palerma na Sicílii založil vlastnú komunitu s názvom Malý Nazaret a naďalej sa pohybuje po Taliansku s ponukou vyslúženia sviatostí krstu a manželstva, a dokonca sa pokúša aj o kňazské svätenia.
Pripomeňme, že v knihe Posledné rozhovory z roku 2016 pápež Benedikt XVI. povedal, že v pontifikáte pápeža Františka vidí „novú radosť“, pápežskú vládu, ktorá nie je v rozpore s jeho vlastným pontifikátom. Hoci ho podľa vlastných slov voľba pápeža Františka v roku 2013 prekvapila, svoj postoj k nemu vyjadril jasne: „Je to môj pápež.“
(rč)
