Na sociálnych sieťach som pod krátkym videom otca biskupa Jozefa Haľka z kresťanskej akcie Godzone narazila na komentár: Varovanie pred New Age.
Nič zvláštne, povieme si. V internetovom priestore sa podobné „odhalenia“ a varovania na dennom poriadku. Mnohí ich zdieľajú s úprimným úmyslom brániť Cirkev, čo však neraz ruka v ruke odhalí, ako ľahko dokážeme uveriť konšpiráciám zamaskovaným do šiat apologetiky.
Sladká chuť tajomna
Konšpiračné teórie fungujú ako rýchly cukor. Dajú nám pocit, že sme v obraze, že vidíme veci, ktoré iní prehliadajú. Keď narazíme na „šokujúci dôkaz“, v mozgu sa uvoľní dopamín – hormón odmeny. Zrazu sa cítime výnimočne, akoby sme patrili medzi tých, čo prekukli systém. Čoskoro však potrebujeme ďalší impulz, ďalšie video, ďalšie odhalenie.
Takto vzniká cyklus, v ktorom sa človek stáva závislým od pocitu, že stále niečo odhaľuje.
V kresťanstve na prvom mieste nestojí odhaľovanie sprisahaní, ale odhaľovanie prítomnosti Boha v každodennom živote: v tichu, v službe a v spoločenstve. Je to každodenný zápas o schopnosť milovať suseda, kolegu, kňaza, človeka s iným názorom.
Keď však začíname druhých nálepkovať ako zmanipulovaných či ovce, prestávame ich milovať. A to je prvý krok k duchovnej pýche.
Pokora však v prostredí konšpiračných diskusií zväčša nemá miesto – tam sa skôr prebíja presvedčenie, že „ja viem viac ako všetci ostatní“. Pápež František aj preto vystríhal pred starovekým gnosticizmom v postmodernom šate.
Mediálna gramotnosť ako súčasť viery
Overovať informácie nie je prejav nedôvery, ale zodpovednosti. Tak ako rozlišujeme duchov, mali by sme rozlišovať aj zdroje. Nie každé video s náboženským jazykom je hodnoverné a nie každý, kto sa označuje za exorcistu alebo teológa, hovorí v mene Cirkvi.
Základné pravidlá rozlišovania sú jednoduché: hľadať pôvodný zdroj informácie, či ju prinášajú aj oficiálne cirkevné médiá. Texty, ktoré chcú vyvolať paniku alebo útočiť na konkrétnych ľudí, sú hodné osobitného preverenia. Nezaškodí všímať si vecnosť argumentov, ktoré často prehlušujú len silné emócie.
Svetlo sa šíri inak
Konšpirácie sú spojené s tmou, ktorá má ukryť alebo zdeformovať pravdu. Evanjelium hovorí o pravom svetle, ktoré prišlo na svet (porov. Jn 1,9). A toto pravé svetlo sa nešíri tým, že zhasíname svetlo iným, ale tým, že ho vpustíme najprv do svojho života.
Ak nás niečo naozaj ohrozuje, nie sú to tajné siete, ale nedostatok dôvery a lásky v sieťach našich vzťahov. Nie „pravda“ z konšpiračných videí, ale Pravda, ktorá má meno a tvár Božieho Syna prinášajúceho pokoj a uzdravenie.
Nie je hanbou priznať si, že sme sa niekedy nechali zmiasť. Dôležité je nezostať v tme, ale vrátiť sa k svetlu. Viera bez dôvery prestáva byť vierou a pravda bez lásky sa mení na ideológiu.
Kristus nás nevolá do sveta strachu, ale do sveta pravdy, ktorá oslobodzuje srdce od návykových konšpirácií.
