V evanjeliu Štvrtej pôstnej nedele počúvame rozprávanie o uzdravení slepého od narodenia. Pre neho to bol mocný Boží zásah do jeho života, musel prežívať veľké šťastie, keď prvýkrát videl svet okolo seba a ľudí v ňom. Uzdravený prijal Ježiša za svojho Spasiteľa.
Mohol to byť zásah aj do života farizejov, ktorí boli prizvaní k tejto zázračnej udalosti, no nestalo sa tak. Farizeji nedokázali prijať pravdu o Ježišovi ako Spasiteľovi, lebo im v tom prekážalo ich vlastné poznanie o Bohu. Mali ustálené schémy a predstavy, ktoré nedokázali zmeniť. Ježiš bol iný než ich očakávania.
Ani my nie sme uchránení pred týmto nebezpečenstvom, môžeme s tým mať rovnaký problém. Musíme sa učiť dovoliť Bohu, aby sa nám mohol zjavovať v našej každodennosti tak, ako to on sám chce, nie podľa našich očakávaní a predstáv.
Pán dal farizejom možnosť otvoriť sa novému poznaniu Boha aj cez uzdraveného slepca, ktorý pred nimi svedčil o Ježišovi. Ale ich srdcia zostali tvrdé: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!”
Boh sa nám môže prihovoriť aj cez obyčajných a jednoduchých ľudí. Duch Svätý používa, koho chce, aby nám zjavil pravdu o Bohu a o nás, nielen učených či múdrych tohto sveta. Ako prijímam ich slová, napomenutia, povzbudenia?
