Poľský prezident Andrzej Duda vyznamenal katolíckeho kňaza, ktorý spája Slovákov a Poliakov a ich boj za slobodu. Ocenenie dnes odovzdal veľvyslanec Maciej Ruczaj.
Páter Šebastián Košút (poľsky Sebastian Koszut) sa narodil na Slovensku, no vyrastal v Poľsku, hoci neopustil svoju rodnú dedinu. Vychodil slovenskú základnú školu i slovenské gymnázium. Napriek tomu, že pochádzal z poľsko-slovenského pomedzia, do kňazského seminára nevstúpil v svojej rodnej krakovskej diecéze, ale v poľskej metropole.
Za kňaza ho vysvätil blahoslavený kardinál Stefan Wyszyński. Z jeho rozhodnutia pôsobil okrem iného v najživšej poľskej akademickej farnosti. Zapojil sa do zápasu o slobodné Poľsko, ale aj do zápasu o náboženskú slobodu na Slovensku. Okúsil komunistické väzenie i život emigranta. Jeho príbeh je vhodný ako námet pre dobrodružný román. Nezabudnuteľný dobrák s charakteristickým prejavom a originálnym pozdravom „Pace Bene“.
Hoci prešiel hodný kus sveta, v posledné roky sa s ním môžete stretnúť v každú nedeľu na čoraz známejšom juhoslovenskom pútnickom mieste – na Studničke neďaleko Podhájskej. Aj vo svojich 82 rokoch slúži pútnikom sviatosťou pokánia, povzbudením, životnou múdrosťou. Táto významná tvár spolupráce poľských a slovenských katolíkov v období komunizmu si dnes prevzala v Bardoňove z rúk poľského veľvyslanca Macieja Ruczaja vysoké poľské vyznamenanie – Kríž slobody a solidarity, ktoré mu udelil prezident Poľskej republiky Andrzej Duda.
Slovák aktívny v poľskom antikomunistickom disente
Páter Šebastián Košút sa narodil v roku 1941 v malebnej dedinke Čierna Hora (poľsky Czarna Góra) neďaleko Bukowiny Tatrzańskej na severnom Spiši. V tom čase bola jeho rodná obec súčasťou Slovenského štátu, po vojne sa stala opäť súčasťou Poľska. Starý otec Šebastiána Košúta bol miestnym učiteľom, otec bol zástupcom spišských Slovákov žijúcich v Poľsku. Bez preháňania teda môžeme pátra Šebastiána označiť za hrdého Slováka a presvedčeného poľského vlastenca. Gymnázium vyštudoval na Orave, v Jablonke. Po gymnáziu sa rozhodol poslúchnuť Božie volanie a stať sa kňazom. V roku 1959 vstúpil do kňazského seminára vo Varšave a v roku 1965 bol vysvätený za kňaza blahoslaveným kardinálom Stefanom Wyszyńskim. Ako povedal pri oslave 50. výročia svojej vysviacky, nikdy toto rozhodnutie ani na chvíľku neoľutoval.
Od šesťdesiatych rokov aktívne spolupracoval s prenasledovanou cirkvou v Československu a zároveň sa zapájal do poľského antikomunistického disentu v najväčšej poľskej antikomunistickej organizácii Ruch. Zaujímavosťou je, že táto organizácia, na rozdiel od iných disidentských skupín, neuznávala legálnosť štátu ovládaného komunistami a odmietala akúkoľvek reformu socialistického režimu. Namiesto toho očakávali jej zakladatelia rýchly nástup spoločenských nepokojov, ktoré zvrhnú komunistickú moc a na jej troskách vznikne nové, slobodné Poľsko. To, že ich očakávania boli azda príliš smelé, no nie nereálne, potvrdzuje príbeh, ktorý sa odohral o necelé dve desaťročia neskôr, keď pohyb „zdola“ rozložil poľský komunistický režim.
Šebastián Košút po kňazskej vysviacke pôsobil najskôr ako kaplán na viacerých miestach Varšavskej arcidiecézy: v Bełchowe (1965-1966), v Sochaczewe (1966-1967) a v Piastowe (1967-1970). Práve v Piastowe ukrýval na fare archív disidentskej organizácie Ruch a jej priestory poskytoval pre tlač samizdatového časopisu Biuletyn. A na piastowskej fare bol 20. júna 1970 zatknutý príslušníkmi komunistickej polície, aby ho po necelom roku bez procesu prepustili.
Katolícky kňaz Šebastián Košút. Foto: archív
Organizátor poľskej pomoci slovenským katolíkom
Skúsenosť komunistického väzenia pátra Šebastiána neodradila pokračovať vo svojom nasadení pre pomoc prenasledovanej cirkvi v Československu i v podpore poľského antikomunistického hnutia aj na ďalších pôsobiskách. Počas pôsobenia v katedrálnej farnosti sv. Jána vo Varšave poskytoval priestory farského úradu redakcii nezávislého a z pohľadu komunistických úradov nelegálneho časopisu „Uczeń Polski“ (Poľský žiak). V tomto období taktiež pokračoval vo svojej pomoci tajnej cirkvi na Slovensku. Zorganizoval skupinu nadšencov, ktorá zabezpečila tlač Svätého Písma v slovenskom jazyku v Holandsku a Belgicku. To bolo potom prostredníctvom overených kanálov (napríklad cez poľské námorné prístavy) privážané do Poľska a následne pašované spolu s inou úplne nedostatkovou a v komunistickom Československu zakázanou náboženskou literatúrou cez poľsko-slovenské hory, predovšetkým cez Babiu Horu na Orave, ale aj cez Tatry. Okrem Biblie z Holandska a Belgicka pašovali v pravidelných mesačných intervaloch predovšetkým náboženskú literatúru zo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorá bola zasielaná na rozličné adresy rehoľných komunít v Poľsku v menších balíkoch, čím sa vyhla pozornosti komunistickej ideologickej kontroly.
V neskoršom období, po odchode pátra Šebastiána z Poľska do talianskej emigrácie, sa zapojil do tejto činnosti „premiestňovania Božieho Slova z PĽR do ČSSR“ iný poľský kňaz, ktorý dnes taktiež pôsobí na Slovensku – páter Stanisław Ługowski.
Blízky spolupracovník biskupa Pavla Hnilicu
V roku 1980 odišiel páter Košút do Talianska, kde sa stal blízkym spolupracovníkom (jedným zo sekretárov) slovenského exilového biskupa Pavla Hnilicu. Naďalej udržiaval úzke kontakty s oboma svojimi vlasťami – s Poľskom i so Slovenskom. Podieľal sa okrem iného na organizovaní slávnej výpravy biskupa Hnilicu do Sovietskeho zväzu.
Biskup Hnilica bol veľkým apoštolom úcty k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie vo svete, ktorý bol zotročený sovietskym komunizmom. Napriek tomu, že to znie absolútne neuveriteľne, podaril sa mu v marci 1984 v prísne stráženom komunistickom Sovietskom zväze kúsok, nad ktorým dodnes nechápavo krútia hlavou znalci vtedajších pomerov v socialistickom bloku. Podarilo sa mu osobne zasvätiť túto krajinu, v duchovnom spojení s pápežom sv. Jánom Pavlom II. a biskupmi celého sveta, Panne Márii priamo v srdci bezbožného sovietskeho režimu – v moskovskom Kremli. Modlitbu zasvätenia čítal ako „taliansky turista“ z textu ukrytého uprostred komunistických novín Pravda. A na organizácii tejto úspešnej konšpirácie sa podieľal páter Šebastián.
Až do pádu komunizmu slúžil páter Šebastián popri práci u biskupa Hnilicu taktiež ako kaplán v najväčšom talianskom tábore pre žiadateľov o azyl z východného bloku v Latine neďaleko Ríma. Slúžil ako kňaz pre utečencov z Československa a čiastočne i z Poľska.
Po páde železnej opony a otvorení hraníc pracoval až do roku 2014 vo farnosti Marano Equo neďaleko Ríma, kde našli nocľah, stravu, ale často i nezištnú pomoc pri spoznávaní Ríma či hľadaní práce tisícky pútnikov zo Slovenska i Poľska.
Od roku 2014 žije páter Šebastián Košút na Slovensku. V domove pre seniorov v Dolnom Ohaji. Ad Multos Annos!
autor: Dariusz Żuk-Olszewski
Text bol pôvodne publikovaný na webe časopisu Štandard. Vychádza so súhlasom šéfredaktora.
