Dnešný evanjeliový úryvok obsahuje podrobný opis historického a náboženského rozdelenia Svätej zeme za čias Pána Ježiša. Evanjelista Lukáš chce ukázať, že Ježišovo posolstvo nie je abstraktnou náukou, ale živým Božím slovom, ktoré v osobe Božieho Syna vstúpilo do konkrétnych ľudských životov. Boh chce byť súčasťou aj našich dejín, ktoré píšeme teraz naším životom. Náš život má byť živým evanjeliom.
Je tu však ešte jeden aspekt, ktorý pripomína už zosnulý pápež Benedikt XVI. vo svojom diele Ježiš Nazaretský. Lukášov historický rámec ukazuje, že Dávidovo kráľovstvo je rozbité, rozdelené a závisí od pohanského Ríma. Boh však neopúšťa svoj ľud. Ohlasuje nový začiatok, ktorý nastáva v Ježišovi z Nazareta. V jeho osobe Boh prináša nový začiatok, zjednotenie a pokoj.
Aj naša situácia dnes je podobná situácii Božieho ľudu z čias Ježiša Krista: sme rozdelení a rozhádaní. Aj do našich rozbitých vzťahov prichádza Kristus a ponúka nám nový začiatok. Potrebujeme sa vrátiť ku Kristovi a jeho posolstvu.
Chcem poukázať ešte na jeden aspekt. Ján Krstiteľ si na jednej strane zachováva kontakt s púšťou, teda s osamelým miestom, lebo vie, že v hluku spoločnosti môže stratiť citlivosť na Boží hlas. Zároveň sa nachádza pri rieke Jordán, aby mohol uskutočniť svoje poslanie – ponorenie do vody je symbolickým vyjadrením zmeny života.
Ján vyzýva ľudí k pokániu, aby tak pripravil v ich srdciach cestu pre Pána. Ide cestou starozákonných prorokov, ktorých úlohou nie je predpovedať budúcnosť, ako sa to neraz mylne chápe ešte aj dnes, ale tlmočiť Božiu vôľu svojim súčasníkom.
V tomto adventnom období sa usilujme aj my udržiavať kontakt s „púšťou“: vyhľadávajme situácie a miesta, v ktorých budeme počuť Boží hlas. Zmena zmýšľania, čo je doslovný preklad slova metanoia, je celoživotným programom každého človeka, lebo niet odpustenia bez pravého pokánia. Ježiš Kristus a jeho posolstvo je určené pre všetkých.
