Romuald sa narodil v šľachtickej rodine, ktorá sa vo 8. storočí presťahovala z Kolína nad Rýnom do Ravenny. Keď asi dvadsaťročný Romuald asistoval svojmu otcovi Sergiovi degli Onesti v súboji a ten zabil bratranca, odišiel Romuald na štyridsať dní do benediktínskeho Kláštora San Apollinare in Classe neďaleko Ravenny, aby namiesto otca robil pokánie.
Mladému Romualdovi mníšsky život počas pobytu v kláštore zachutil. Napokon tam zostal tri roky a po roku 972 zložil sľuby. Jeho neskoršia kritika laxnosti kláštorného života a nabádanie k väčšej prísnosti vyvolali u ostatných mníchov odpor. Len o vlások unikol pokusu o atentát a odišiel bývať k pustovníkovi Macrinovi neďaleko Benátok. Spolu so zosadeným benátskym dóžom Petrusom Orseolom a jeho spoločníkom Marinom v roku 978 utiekol do Pyrenejí a pri benediktínskom Kláštore St-Michel-de-Cuxa neďaleko Codaletu založil pustovňu.
O trinásť rokov neskôr sa Romuald opäť presťahoval do blízkosti Ravenny. Na žiadosť cisára Otta III. – no s nechuťou – sa stal opátom Kláštora San Apollinare in Classe, kde sa začala jeho cesta ku mníšstvu a kde mal teraz zaviesť reformy z kláštora v Cluny.
Po tom, čo opäť narazil na odpor mníchov, sa o rok neskôr úradu opáta vzdal. Misionársku činnosť vo východnej Európe musel Romuald pre chorobu prerušiť. Mal však veľký vplyv na dvorného kaplána Otta III. Bruna von Querfurt a jeho misijnú prácu na východe.
Od roku 999 Romuald zakladal a reformoval početné kláštory v Taliansku podľa vzoru kláštora v Cluny a s dôrazom na prvky pustovníckeho života. Ako príklad spomeňme kláštor Montecorona pri Umbertide v roku 1008 a kláštor Valdicastro v roku 1009.
V roku 1012 prišiel Romuald do oblasti Arezzo, kde sa stretol s istým Majolusom, ktorý mal predtým videnie a v ňom videl mníchov v bielom rúchu stúpať do neba. Majolus daroval Romualdovi svoj pozemok Campus Maioli, kde začal svätec v roku 1012 začal stavať pustovňu Camaldoli. Tá sa stala jadrom neskoršieho kamaldulského rádu.
V roku 1027 postavil Romuald asi tri kilometre od Camaldoli uprostred lesa pustovňu s pôvodne piatimi celami pre mníchov pustovníkov. Tu strávil posledné roky svojho života.
Zaujímavosťou je, že na konci svojho života vstúpil do jedného z kláštorov pri Ravenne aj ten, ktorý nepriamo nasmeroval Romualdovu životnú cestu – jeho otec Sergio degli Onesti. Zomrel v ňom v povesti svätosti.
Romuald bol kanonizovaný už v roku 1032 a o štyridsať rokov neskôr schválil pápež Alexander II. regulu kamaldulov.
