Augustína Pietrantoni, ktorú si Rímskokatolícka cirkev pripomína 13. novembra, sa narodila sa 27. marca 1864 v dedinke Pozzaglia Sabina neďaleko Rieti. Druhé z jedenástich detí jednoduchej roľníckej rodiny, kde bola práca a modlitba hlavnými ohniskami rodinnej elipsy, dostalo pri krste meno Lívia.
Malá Lívia prejavila skoré náboženské sklony a niekedy vyhľadávala samotu, aby sa mohla pohrúžiť do modlitby. Svoju obetavú povahu preukázala, keď zachránila svojho malého brata pred utopením v potoku Laso. Pre dievčatko, ktoré nemohlo pravidelne chodiť do školy, striedala prácu práca. Napriek tomu mala dobré študijné výsledky, pre ktoré ju spolužiaci prezývali „profesorka“.
Vo veku dvadsaťdva rokov si 23. marca 1886 splnila veľký sen a vstúpila do domu Kongregácie sestier lásky svätej Jany Antidy Thouretovej ako postulantka. V auguste nasledujúceho roka prijala rehoľné meno Augustína a začala pracovať v Nemocnici Svätého Ducha v Ríme, kde pred ňou pracovali svätý Karol Boromejský či svätý Kamil z Lellis.
Život v nemocnici sťažoval rehoľníčkam dlhodobý spor medzi Svätou stolicou a Talianskym kráľovstvom o územnej kontrole mesta Ríma a jeho úlohe. Otcovia kapucíni boli odstránení, kríže vyhodené, zostali len mníšky, ktoré však nesmeli hovoriť o náboženstve.
Sestra Augustína spočiatku pomáhala deťom, ale dostala tuberkulózu. Keď sa zázračne uzdravila, rozhodla sa pomáhať dospelým na oddelení tuberkulózy. Tu nebola núdza o násilníckych a rúhačských pacientov, z ktorých najhoršie správanie mal Giuseppe Romanelli: dokonca ho vyhodili z nemocnice, no on sa chcel pomstiť a za svoju obeť si vybral sestru Augustínu, ktorá sa však svojho poslania nevzdala.
Len čo Romanelliho prepustili z nemocnice, 13. novembra 1894 sa vrátil a dobodal ju na smrť. Z jej vyšlo len vzývanie Panny Márie a slová odpustenia vrahovi.
Sotva tridsaťročnú martýrku pápež Pavol VI. blahorečil 12. novembra 1972 a pápež Ján Pavol II. ju 18. apríla 1999 vyhlásil za svätú.
