Nadišiel čas konca letných prázdnin a začiatku školského roka, teda obdobie, ktoré každému z nás so sebou prináša mnoho staronových povinností.
Snaha o dosiahnutie výkonu so zachovaním si psychického a fyzického zdravia – alebo jazykom moderného človeka snaha o takzvaný work-life balance – je dnes v kurze ako nikdy predtým.
V mestskom prostredí sa veľkej obľube tešia najmä fitnescentrá, kurzy jogy, varenia či cudzích jazykov. Nemenej obľúbené je nakupovanie, ideálne spojené s dlhšou prestávkou v kaviarni.
Jedným z nás oddychovanie ide lepšie (poniektorým až príliš dobre), a iným zasa horšie.
Všeobecnou pravdou pritom zostáva, že zastaviť sa v určitých momentoch dňa potrebujeme všetci. Poukázal na to aj Pán Ježiš, kým bol v ľudskom tele.
Práve dnešné evanjelium hovorí o tom, ako Boží Syn po niekoľkohodinovom kladení rúk na chorých a posadnutých zlými duchmi odchádza na pusté miesto, do samoty. Sväté písmo nekonkretizuje, ako presne táto izolácia vyzerá, a predsa si môžeme domyslieť, že Ježiš sa od hlučného davu vzdialil, aby sa nanovo nadýchol a jednoducho bol.
Takýto druh bytia nie je žiadnou záhaľkou. Práve naopak, je vzácnou chvíľou, ktorá človeku dáva príležitosť čerpať silu pre samého seba a pre to, aby bol neustále schopný možno menej očividných, zato nevyhnutne dôležitých prejavov lásky vo svojom okolí.
Žiadne dieťa po návrate zo školy nechce svoj deň zdieľať s podráždenou mamou, ktorá nemá ochotu si ho vypočuť, ani s mrzutým otcom, ktorý nemá silu ísť sa s ním hrať. Rovnako žiaden manžel ani manželka po večernom prekročení prahu spoločnej domácnosti netúži po vstupe do priestoru pripomínajúceho scénu z apokalyptického filmu, ale po vstupe do domova, ktorý je prístavom pokoja.
Iste, každý sme iný a každému v udržaní si rovnováhy pomáha niečo iné. Predsa je tu všeliek, ktorý netreba hľadať ani medzi „zázračnými“ kryštálmi ani v najhlbších zákutiach vesmíru. Tou najvýživnejšou, tisícročiami overenou potravou ľudskej duše a ducha zostáva aj dnes slovo.
Drahí čitatelia, dovoľte mi podeliť sa s vami o konkrétny tip na zdroj slova, ktorým si môžete obohatiť pauzu na kávu či cestu trolejbusom. Je ním – nech mi mužskí čitatelia odpustia – útla kniha, napísaná vo výrazne osobnom tóne, s názvom Minútové modlitby pre ženy od americkej autorky Hope Lyda (Christian Project Support 2019).
Obsah tejto knihy je rozdelený do viac než štyridsiatich tematických okruhov pomenovaných Cieľ, Dôvera, Milosť, Láska či Ubezpečenie, pričom každý z týchto okruhov zahŕňa dve až štyri čítania zo Svätého písma, ktoré sú doplnené o krátke modlitby. Ako príklad uvádzam čítanie s modlitbou na tému Zodpovednosť:
„Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená.“ (Prís 31,17)
Bože, dovoľ mi pohrúžiť sa do úloh, ktoré ma čakajú v práci aj doma. Chcem čeliť svojim povinnostiam s veľkým úsilím. Chcem byť pracovitá v každej situácii. Nech sa zameriavam na to, že slúžim tebe, nezáleží na tom, akú prácu vykonávam. Keď ti vzdávam úctu prácou svojich rúk a prácou svojej mysle, viem, že ma to posilňuje aj duchovne. Všetko je spojené s tým, čo je dobré a správne. Nauč ma byť zodpovednou a rozlišovať, čo je dôležité pre teba. Odvráť ma od pokusov, ktoré by mohli byť neplodným úsilím. Chcem, aby bol môj život hodnotný a aby ťa moja práca tešila.
V slovenskom preklade od tej istej autorky vyšli aj tituly Minútové modlitby pre mamy (Ver.sk 2020) a Minútové modlitby na upokojenie mysle (Christian Project Support 2023). Nie je mi známe, že by v slovenskom jazyku existoval ekvivalent týchto knižiek, ktorý by bol určený výhradne pre mužov. Týmto povzbudzujem toho, kto by pociťoval túžbu vytvoriť niečo také, do bohumilej práce.
Drahí čitatelia, možno poznáte omnoho lepšie spôsoby a prostriedky na to, ako v priebehu bežných dní čerpať psychickú a duchovnú posilu pre zvládanie každodenných situácií v práci a doma. Nech naše vnútro posilňujeme akýmkoľvek spôsobom, prajem nám, aby vždy bolo zreteľné a citeľné, že to robíme pevne sa držiac Otcovej ruky.
