Posledný májový deň je v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi spojený s menom svätého apoštola Hermasa, ktoré pochádza z gréckeho jazyka a znamená „pevný“. V apoštolskej dobe a v ranokresťanskom prostredí bol Hermas známou postavou.
Podľa tradície bol Hermas jedným zo sedemdesiatich apoštolov, ktorých Pán Ježiš poveril šírením evanjelia. Zmienku o ňom nájdeme aj v Liste Rimanom (16,14), kde apoštol Pavol pozdravuje Hermasa spolu s ďalšími učeníkmi.
Hoci Hermas pochádzal z Grécka, istý čas žil v Ríme a bol biskupom vo Filipách v Trácii (dnes Plovdiv v Bulharsku). Jeho život sprevádzali skúškami, z bohatstva upadol do chudoby, ktorú podľa tradície pripisoval svojim hriechom a hriechom svojich detí. Napriek tomu ostal verný Kristovi a zomrel ako mučeník.
Hoci sa svätý apoštol Hermas nepovažuje za autora ranokresťanského diela Hermasov pastier, stojí za to si zaostriť aj na jeho obsah. Podľa Muratoriho kánona bol jeho autorom brat Pia I., rímskeho biskupa okolo roku 150. Bol ženatým oslobodeným otrokom. Keďže jeho spis pochádza z 2. storočia, sotva sa môže zhodovať so svätým Hermasom z Filíp, ako to predpokladal Origenes.
Dielo zachytáva literárne spracovaný príbeh, v ktorom sa Hermasovi zjavuje Cirkev v podobe starej matróny a anjel pokánia v podobe pastiera. Tento anjel ho vedie k pokániu, poučuje ho a dáva mu úlohy, ktoré majú posilniť život kresťanskej obce. Hoci autobiografické poznámky v diele majú pravdepodobne alegorický charakter, vypovedajú o živej viere v Božiu milosť a odpustenie.
Hermasov pastier sa teší veľkej úcte vo východných cirkvách. Klement Alexandrijský, Irenej či Tertulián ho považovali za takmer kánonický spis, ktorý verne odráža ducha pokánia a duchovného boja. Jeho obsah sa výnimočne podobá kumránskym zvitkom a naznačuje Hermasov blízky vzťah k židovsko-kresťanskému prostrediu.
Najdôležitejším posolstvom tohto spisu je význam pokánia. Pastier sa venuje najmä otázke odpustenia ťažkých hriechov spáchaných po krste. Oproti rigoristickej línii, ktorá nepripúšťala možnosť odpustenia, a laxistickej línii, ktorá považovala odpustenie za vždy možné, Pastier hovorí o možnosti jedného mimoriadneho a výnimočného odpustenia. Spis Pastier je teda pastoračne orientovaný a zohľadňuje ľudskú slabosť i silu Božieho odpustenia.
Pastier sa dotýka aj otázky pôstu. Pôst kresťana vníma aj ako prostriedok uskutočnenia sociálnej spravodlivosti: „Obnos peňazí, ktorý si mal vynaložiť na jedlo v ten deň, daj vdove alebo sirote, alebo núdznemu.“ (Podobenstvo V,3,6) Hermasov pastier teda pripomína, že pôst kresťana je prostriedkom budovania vzťahov.
A bez ohľadu na autorstvo má táto výpoveď nadčasovú platnosť.
