Hlboké myšlienky ponúkol Svätý Otec Lev XIV. vo svojej homílii v rámci slávnosti Najsvätejšej Trojice, ktorá bola tento rok spojená so zavŕšením Jubilea športu.
Svätý Otec síce začal tvrdením, že spojenie „Najsvätejšia Trojica“ a „šport“ nie je práve najbežnejšie bežné, no vôbec nie nemiestne. „Každá dobrá ľudská činnosť v sebe nesie odraz Božej krásy – a šport medzi ne nepochybne patrí. Boh totiž nie je statický, nie je uzavretý sám v sebe. Je spoločenstvom – živým vzťahom medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým, ktorý sa otvára ľudstvu a svetu. Teológia tento vzťah nazýva perichoréza, čiže ´tanec´: tanec vzájomnej lásky,“ pripomenul pápež.
V tejto spojitosti pápež poukázal na svätého Gregora Naziánskeho, jedného z Kapadóckych otcov, ktorý už v 4. storočí hovoril o Deus ludens, teda o Bohu, ktorý sa zabáva. „Aj preto nám šport môže pomôcť stretnúť sa s Bohom Trojicou – pretože si vyžaduje pohyb ja k ty, pohyb navonok, ale predovšetkým vnútri. Bez toho sa zredukuje len na sterilnú súťaž egoizmov.“
V športe totiž podľa Svätého Otca nejde len o „podanie fyzického výkonu – hoci aj mimoriadneho – ale o darovanie seba samého, o to, že ´sa hráme´. Znamená to darovať sa pre druhých – pre vlastný rast, pre fanúšikov, pre svojich blízkych, pre trénerov, spolupracovníkov, pre divákov, ba aj pre súperov – a ak je niekto naozaj športovec, toto platí aj nezávisle od výsledku.“
Svätý Otec následne poukázal na tri dôležité benefity športu. Uprostred záplavy individualizmu a osamelosti prispieva kolektívny šport k budovaniu spoločenstva. Vo svete, kde technológie často vzďaľujú blízkych, podporuje šport „zmysel pre telo, priestor, námahu, reálny čas. Tým pomáha – proti pokušeniu utiecť do virtuálnych svetov – udržiavať zdravý kontakt s prírodou a konkrétnym životom, ktorý je jediným miestom, kde sa uskutočňuje láska,“ povedal pápež a za tretí dôležitý benefit označil, že šport nás učí prehrávať. A to je v konkurenčnej spoločnosti silných víťazov dôležitým kontrastom.
V závere svojej homílie pápež Lev XIV. vyzdvihol príklad Bohorodičky a jej príhovor, ktorý nás môže posunúť „k najväčšiemu víťazstvu: k víťazstvu večnosti, na ´nekonečnom ihrisku´, kde hra už nikdy neskončí a radosť bude úplná.
