V snahe osloviť a pritiahnuť viac ľudí sa neustále objavujú experimenty spojiť priamo v kostoloch cvičenie jogy s kresťanskou meditáciou. Bežnému kresťanovi prirodzene napadne otázka: Je joga zlučiteľná s kresťanstvom?
Niekdajší známy exorcista Rímskej diecézy otec Gabriele Amorth (1925 – 2016) kritizoval tento „meditatívny šport“: „Cvičenie jogy je diabolské. Myslíte si, že vedie k relaxácii, ale vedie to k hinduizmu,“ povedal otec Amorth pred rokmi. Zosnulý exorcista nepatrí medzi osamalého kritika. Kresťania takmer všetkých denominácií vnímajú rozšírené cvičenie jogy v západnom svete ako nebezpečenstvo.
Kritici pritom argumentujú, že joga je súčasťou iného náboženstva. Joga ako taká smeruje k uctievaniu hinduistických božstiev. Je náukou o sebaspasení, keďže cvičením gymnastických cvičení (ásan) sa spája duša s telom a podľa hinduistického učenia sa meditáciou a asketizmom oslobodzuje od opakujúceho sa kolobehu života. To sa nedá zosúladiť s kresťanskou vierou vo vykúpenie skrze Ježišovu smrť na kríži.
Podľa učiteľa jogy Narendru Godeharda Hübnera, ktorý vyrastal v rodine protestantského pastora, je pravdou opak. Mnohí majstri jogy vnímajú východné učenie ako prax, ktorá chce viesť k zjednoteniu človeka s vyššou bytosťou, no podľa Hübnera nešpecifikujú náboženstvo, prostredníctvom ktorého by sa tak malo stať. Vo všeobecnosti sa preto domnieva, že je možné, aby aj kresťania cvičili jogu.
Zástancom tohto názoru je napríklad aj rímskokatolícky kňaz Markus Thomm z Vallendaru pri Koblenzi. Svoj kladný postoj k joge opísal v knihe Spiritualität mit Leib und Seele. Yoga für Christen (Spiritualita telom i dušou. Joga pre kresťanov).
Bývalý exorcista gréckokatolícky kňaz Jozef Maretta však považuje za problematické práve ono zjednotenie človeka s vyššou bytosťou. „Hathajoga – čiže takzvaná joga čisto fyzická – je nebezpečný nástroj, pri ktorom niektorí indickí mudrci svojich žiakov varujú pred rizikami možných psychických porúch a šialenstva. (…) Samotní učitelia jogy tvrdia, že majú moc odovzdávať ľuďom okultné sily, medzi iným jasnovidectvo, levitáciu, astrálne putovanie,“ tvrdí otec Maretta vo svojej knihe Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete. Dlhoročný exorcista považuje tvrdenie, že pri hathajoge ide iba o telesné cvičenie spojené so správnym dýchaním, za nepravdivé.
Oficiálne stanovisko Magistéria Katolíckej cirkvi jednoznačné nie je. Na jednej strane je v duchu Druhého vatikánskeho koncilu vo všeobecnosti otvorená bohatstvu skúseností iných náboženstiev a rešpektuje ich a ich cestu hľadania Boha. Na druhej strane varuje aj pred prílišnými očakávaniami, pokiaľ ide o meditáciu a modlitbu: spojenie kresťanských a nekresťanských foriem modlitby nie je bez problémov možné, ako sa uvádza v Liste biskupom Katolíckej cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, ktorý zverejnila Kongregácia pre náuku viery v roku 1989. Kongregácia varuje pred rizikom, že náboženský obsah z iných vierovyznaní bude zmiešaný s kresťanským alebo postavený na rovnakú úroveň. List tiež cituje slová svätej Terézie od Ježiša: „Pravá kresťanská mystika nemá nič spoločné s technikou: je vždy Božím darom, ktorého sa obdarený cíti nehodným.“
Vychádzajúc z týchto poznatkov je slovné spojenie „kresťanská joga“ pre jedných obohatením, kým iným sa javí ako oxymoron a náboženský synkretizmus.
Faktom je, že viacerí západní hľadači sa vyberajú smerom na Východ za psycho-spirituálnou ponukou východných náboženstiev a filozofií. Je zaujímavé je, že západných hľadačov šťastia upriamujú hinduistickí a budhistickí učitelia v indických ášramoch na kresťanské formy modlitby.
Tým akoby im hovorili: To, čo hľadáte tu, máte doma rovno pred nosom, stačí len otvoriť oči a uši. Návštevníkom i svojim žiakom čítajú zo Spomienok ruského pútnika, čo sú vlastne zápisky anonymného človeka, ktorý pri hľadaní vnútorného pokoja natrafí na takzvanú Ježišovu modlitbu. Stáva sa teda, že zachádzka na Ďaleký východ znamená pre niekoho objavenie a preniknutie do vlastných kresťanských koreňov.
