Odrazme sa od jednej filozoficko-kozmologickej otázky: „Čo si myslíte, vesmír je konečný, alebo nekonečný?“ V poslednej dobe je viac zástancov názoru, že vesmír koniec má. Jedným z hlavných argumentov je pritom veta, že súčet konečných vecí je vždy nejaké konečné číslo.
A práve toto je hlavný problém evanjeliového príbehu, v ktorom za Ježišom prichádza bohatý človek s otázkou, čo má robiť, aby získal večný život. Tento človek je presvedčený, že súčet jeho konečných dobrých skutkov bude mať „nekonečný výsledok“. Môžem urobiť aj tisíc dobrých skutkov, ale večný život si tým nezískam.
Bohatý človek v evanjeliu robil dobré skutky a tvrdil, že dodržiava všetky prikázania. Prichádza však za Ježišom Kristom, lebo cíti, že na vstupenku do neba to nestačí.
A to je ten problém, ktorý trápi aj nás. Som dobrý človek, verná manželka, starám sa o rodinu, vychovávame deti, poctivo pracujem, neklamem, nekradnem, pomáham… Je toto večný život? Ježiš sám na jednom mieste povie zásadnú vetu: „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Jn 17,3) Takto sa Ježiš Kristus modlí za nás, aby sme dospeli k tomuto tajomstvu.
Veľmi dobre vieme, že slovo poznať neznamená vedomosti, ktoré si o Bohu naštudujeme z Biblie a iných kníh. Poznať v jazyku Svätého písma znamená milovať, a to až natoľko, že sa dvaja stanú jedným telom. Preto na prvých stránkach Knihy Genezis čítame, že Adam „poznal“ svoju ženu Evu a splodili syna. Poznať teda znamená byť s niekým v totálnej jednote. Poznať Boha teda znamená milovať ho celým srdcom, silou, dušou, mysľou…
Ak dosiahneme toto poznanie, teda túto lásku a jednotu s Bohom, potom pochopíme aj to Augustínovo „Miluj a rob, čo chceš“. Dnešný človek to nepochopil a prekladá si to po svojom ako „Miluj a hreš, koľko chceš“. To je scestné vnímanie.
Ak som s Bohom v jednote, ak mám jeho lásku v sebe, potom nezáleží na tom, či riadim autobus alebo predávam v trafike; či som prezident alebo minister, biskup alebo kňaz. Ak máš lásku Boha v srdci, všetky tvoje skutky budú poznačené večným životom. Potom nie je dôležité, koľko dobrých skutkov urobím, ale že ich robím v láske, že vychádzajú z môjho vzťahu s Bohom.
Nesčítavajme svoje zbožné a dobré skutky, aby sme dosiahli ako výsledok večný život. Postup je opačný. Prosme o to, aby sa Kristus zmocnil nás tak, ako túto skúsenosť vyjadril svätý Pavol: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2,20) A potom tie dobré skutky už nebudeme robiť my, ale Božia milosť, ktorá je v nás.
Preto svätý Ján Zlatoústy hovorí katechumenom: „Nemôžete prísť k vodám krstu, kým skutky večného života nebudete robiť bez námahy.“ Ak všetko robím vo Svätom Duchu, potom sa už nemusím pýtať, čo ešte mám robiť, aby som mal večný život.
