V úzkych uličkách rímskej štvrte Borgo, len pár krokov od Námestia svätého Petra, sa nachádza malý obchod, ktorý by ste si ľahko pomýlili s desiatkami iných dielní. Ak zazvoníte, privíta vás vôňa kože a úsmev muža, ktorý sa z Peru dostal až do bezprostrednej blízkosti troch pápežov. Volá sa Antonio Arellano. V Ríme mu nepovedia inak ako „obuvník pápežov“.
Narodil sa v Trujille do skromnej rodiny obuvníkov. Remeslu sa učil od detstva a už ako štrnásťročný, ako sám hovorí, zarábal „plat majstra“. Peruánska hospodárska kríza ho však napokon prinútila odísť. V roku 1990 prišiel do Talianska. Najprv pracoval v továrňach, potom opravoval topánky v malej dielni neďaleko Vatikánu. V roku 1998 si otvoril vlastný obchod.
Za pultom dodnes visia fotografie s tromi poslednými pápežmi. V zadnej miestnosti je rozložené náradie, odrezky kože a rozpracované páry topánok. Na stenách visia obrazy Panny Márie a svätého Pátra Pia. Arellano neponúka luxus, ale ručnú prácu na mieru. Práve to mu otvorilo dvere do sveta, o ktorom sa mu ako chlapcovi z Peru ani nesnívalo.
Od rehoľníčok ku kardinálom
Najprv k nemu prichádzali rehoľné sestry. Potom kňazi. Dobrá povesť a odporúčania sa stali jeho najlepšou reklamou. Postupne začali do malej dielne chodiť biskupi a kardináli, nedzi nimi aj nemecký kardinál Joseph Ratzinger.
Zvykol si sadnúť do kresla v rohu dielne a trpezlivo čakal, kým príde na rad. Postupne vznikol medzi nimi vzťah dôvery, ktorý pretrval roky. A potom prišiel 19. apríl 2005. Kardinál Ratzinger sa stal pápežom Benediktom XVI.
„Môj zákazník sa stal pápežom,“ spomína Arellano. Krátko nato mu daroval pár červených topánok, ktoré sa stali jedným z ikonických prvkov jeho pontifikátu.
Červené topánky
Keď sa pápež začal objavovať v jasne červených mokasínach, médiá spustili špekulácie. Objavili sa titulky, že ide o luxusnú značku Prada. Vatikán tieto tvrdenia rýchlo odmietol s jasným vyhlásením: pápež „nie je obliekaný značkou Prada, ale Kristom“. V čase, keď sa v Cirkvi často diskutovalo o jednoduchosti a chudobe, pôsobili takéto titulky ako nepochopenie symbolu.
Pravda bola pritom omnoho jednoduchšia. Topánky vyrobil Antonio Arellano ručne a na mieru. Nie ako módny výstrelok, ale ako pokračovanie stáročnej tradície.
Červená farba mala v pápežskom odeve svoje miesto po celé generácie. Symbolizuje krv mučeníkov a Kristovo utrpenie, ale aj lásku a oheň Turíc. Pápež nimi vyjadruje, že kráča v stopách Krista až po kríž.
Počas pontifikátu Benedikta XVI. dodal Arellano viackrát červené aj čierne páry. Jeden z jeho párov mal emeritný pápež obutý aj po svojej smrti. Keď to Arellano uvidel na fotografii, uvedomil si, že jeho práca sprevádzala pápeža až do poslednej chvíle.
František mu dal prestávku
S nástupom Františka sa zmenil aj štýl. Argentínsky pápež sa rozhodol nosiť jednoduché čierne ortopedické topánky od svojho dlhoročného obuvníka Carlosa Samariu. Zvolil si jednoduchosť a zostal verný svojmu majstrovi.
Arellano to rešpektoval bez horkosti. Ich cesty sa napriek tomu stretli. Pápež František mu požehnal obrúčky pri príležitosti 25. výročia manželstva. V jeho dielni dodnes visí fotografia z tohto stretnutia.
Nová kapitola s Levom XIV.
Novú kapitolu pre Arellana otvoril pontifikát pápeža Leva XIV. Krátko po zvolení prijal Arellana aj s jeho synom, ktorý dnes pracuje po jeho boku. Rozprávali sa po španielsky, spomínali na Peru. A pápež si objednal topánky.
Arellano vytiahol zo zásuvky žltú zložku. V nej boli obkreslené chodidlá Petrovho nástupcu, čísla a poznámky napísané perom. Navrhol viacero farieb, no nový pápež trval na čiernej. O dvadsať dní boli dva páry hotové.
Antonio Arellano nikdy neplánoval stať sa jedným z remeselníkov pápežov. Chcel len poctivo pracovať. Do srdca Cirkvi ho nedostala náhoda ani marketing, ale poctivá práca, ktorú každý deň vykonáva pri pracovnom stole s ihlou a kožou v rukách.
