Otázka účinnosti modlitby sa mi vracia najmä vtedy, keď sa modlím dlho a neprichádza odpoveď. Niektoré prosby zostávajú otvorené celé mesiace. Iné sa uzavrú rýchlo a nečakane. Postupne som pochopila, že nejde o rozdiel v slovách ani v spôsobe modlitby, ale o niečo hlbšie.
Táto otázka sa objavuje v situáciách, ktoré človek nemá pod kontrolou – v chorobe, v rodine, pri rozhodnutiach, ktoré zasahujú viac ľudí než len jeho samého. Modlitba vtedy prestáva byť zvykom a stáva sa naliehavou. Spolu s ňou prichádza aj pochybnosť, či má vôbec zmysel.
Boh modlitbu počuje vždy
V tom bode máme jasno. Boh počuje každú modlitbu a nie je ľahostajný k prosbám, ktoré k nemu smerujú. Zároveň viem, že jeho odpoveď nemožno merať rýchlosťou ani viditeľným výsledkom. Boh nereaguje podľa predstáv, ktoré si človek vytvorí vopred.
Odpovedá spôsobom, ktorý berie do úvahy celý život človeka, nielen jeho aktuálnu prosbu. Pozná človeka hlbšie, než sa pozná on sám. Aj preto sa jeho odpoveď nie vždy zhoduje s tým, v čo dúfame.
Keď modlitba nenesie výsledok
Pri hľadaní odpovede sa opakovane vraciam k Ježišovým slovám z Evanjelia podľa Matúša. Učeníkom, ktorým sa nepodarilo uzdraviť chorého, odhaľuje dôvod:
Pre vašu malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: „Prejdi odtiaľto ta!“ – prejde. a nič vám nebude nemožné. (Mt 17,20)
Tieto slová sú vecné a jasné. Ježiš od nás nežiada monumentálnu vieru. Hovorí o malej, no skutočnej viere. Z jeho slov vyplýva, že rozhodujúca nie je jej veľkosť, ale to, či vôbec je prítomná.
Otázka očividne nestojí tak, či sa modlím dostatočne, ale či s odpoveďou vôbec počítam.
O vieru možno prosiť
Dobrou správou je, že každý z nás môže Boha prosiť o dar viery, ako otec dieťaťa uzdraveného Ježišom: „Verím; pomôž mojej nevere!“ (Mk 9,24)
Táto veta pomenúva vnútorný zápas človeka, ktorý verí, no zároveň cíti vlastné hranice. Táto úprimnosť otvára priestor pre Božie pôsobenie. Boh nečaká na vnútornú dokonalosť. Stačí mu ochota pustiť ho k veciam, ktoré si chránim.
O čom napokon rozhoduje „sila“ modlitby
Nemyslím si, že existujú modlitby, ktoré by mali väčšiu moc samy osebe. Rozhodujúce nie sú slová ani forma. Rozhoduje otvorenosť, s akou je človek pripravený prijať Božiu odpoveď.
Boh dokáže konať veľké veci, zázraky a túži vstupovať do života každého človeka. Zároveň však rešpektuje jeho vnútornú slobodu. Vstupuje tam, kde mu človek dovolí.
Na druhej strane s trochou viery, len o veľkosti horčičného semienka, sa všetko stane možným! To ostatné už nie je v mojich rukách.
Modlitba nemusí byť dokonalá. Na začiatok postačí, ak bude úprimná.
